Isté je, že vtedy, keď náš Pán posielal apoštolov ohlasovať Evanjelium celému svetu, mal pred svojím duchovným zrakom aj všetkých svojich budúcich učeníkov.

A teda aj nás.

A isté je aj to, že mal vtedy na mysli svet vo všetkých jeho troch významoch: v geografickom, spoločenskom i etnickom.

Poslal nás teda do všetkých krajín, ku všetkým národom, ba ku každému stvoreniu (Mk 16, 15). My túto neľahkú úlohu plníme ako jeho Cirkev už 2000 rokov bez toho, aby sme ju raz úplne splnili, aj keď sme už poznačili krvou našich misionárov takmer všetky krajiny v snahe dostať sa s evanjeliom ku každému stvoreniu.

Naše ďalšie poslanie je ísť s evanjeliom, vniesť ho aj do toho sveta, ktorý nazývame spoločenským – do sveta našich povinností a práv, ako aj všetkých medziľudských vzťahov doma v rodine, v zamestnaní, vniesť ho do vedy, umenia, politiky i hospodárstva. Slovom do všetkých oblastí, o ktorých hovorievame “to je môj svet”.

Ako sa nám tu darí, ako v tomto svete plníme svoju apoštolskú úlohu, to nám povedia najmä naše rodiny, tie pokrvné alebo duchovné, v ktorých žijeme...

Povedia nám o tom aj názory a mravy našich kolegov v zamestnaní alebo v záujmových celkoch.

Ak tu nedávame ako misionári mučenícku krv, opýtajme sa, či tu dávame aspoň apoštolský pot...

A konečne nás Pán posiela do toho sveta, ktorý svätý apoštol Ján charakterizuje žiadostivosťou očí, žiadostivosťou tela a pýchou života.

To je ten náš vlastný, najvlastnejší, a preto aj najdostupnejší svet, ale treba poznamenať, že aj najťažšie zvládnuteľný, veď sme to my sami. Tento sa najviac bráni Evanjeliu. To je to, na čo myslí apoštol Pavol, keď hovorí: Vidím dva zákony vo svojom tele...

Je poznačený krvou i potom, ťažko, ale s Božou pomocou vždy zvládnuteľný.

A tí, čo sa tu prebojujú k víťazstvu, uspievajú aj v tých dvoch už spomínaných svetoch.

Ak hovoríme, že pri získavaní všetkých troch svetov treba veľa námahy, veľa potu, ba i krvi, nezabudnime na toto Pánovo uistenie: Ja som s vami až do skončenia sveta.