I
Ježiš, náš Pán, prejavoval apoštolom svoje priateľstvo aj tým, že sa im postupne so všetkým zdôveroval.
Rozumie sa, aj so svojimi prianiami...
A oni sa v tomto jeho priateľstve zachovávali tým, že nielen počúvali jeho slová, ale ich aj zachovávali...
A nášmu Pánovi veľmi záležalo na tomto dôvernom vzťahu s učeníkmi.
Veď po jeho odchode môžu pokračovať v jeho poslaní len ľudia, ktorí urobia všetko, čo by on sám robil na ich mieste, a ktorí to urobia slobodne, nezištne a radostne... Tak ako sa koná len pre priateľov...
Vedel, že jeho pokračovatelia len takouto prácou, plnou jeho prianí, plnou nadšenia za jeho dielo, strhnú za sebou aj iných a prinesú tak hojné ovocie, ktoré sa potom budú snažiť aj zachovať.
Najprv tým, že spomedzi získaných odstránia škodlivé návyky a náuky, a potom aj tým, že do ich stredu postavia takých, ktorí budú dbať, aby toto ich ovocie prinieslo nové a to zas ďalšie...
Pri tejto príležitosti Ježiš aj to pripomenul svojim učeníkom, nepriamo síce, ale zato dosť zrozumiteľne, že ich duchovné plody budú zvlášť vtedy hojné a trvalé, keď si budú ako jeho priatelia i navzájom priateľmi...
V takomto prípade si môžu byť istí, že dostanú od Otca všetko, o čo ho poprosia pre rozhojnenie a zachovanie ich ovocia a potom zrejme aj ich odmeny.
II
Ustanovil som vás – aby ste šli... Choďte teda...
Nestojte nečinne na tom istom mieste...
Neobzerajte sa, kto za vás splní apoštolskú povinnosť...
A nič z toho, čo ste už dosiahli, nepokladajte za vrcholný bod svojej horlivosti.
Aby ste prinášali ovocie – ktoré je cieľom vášho povolania i vášho poslania, cieľom vášho pohybu, ktorý má až potom ustať, keď vás ja zastavím...
A aby vaše ovocie zostalo – musíte ho všemožne chrániť. Inak vám sčervavie a zhnije spolu s vami.
III
Pánove slová: „Ustanovil som vás, aby ste šli a prinášali ovocie a aby vaše ovocie zostalo...“ neodzneli len kvôli jeho Jedenástim, s ktorými sa lúčil...
Patrili všetkým jeho učeníkom.
A teda aj nám.
Ak ich spĺňame, sme jeho priatelia, sme v úzkom spojení s ním. Ak nie, spomeňme si, čo povedal v podobenstve o ratolestiach, ktoré neprinášajú dosť ovocia, ale najmä čo povedal o tých, ktoré vôbec nerodia.
IV
Pane, ďakujeme ti za túto veľkú dôveru, v ktorej si nám zjavil všetko, čo si prijal od Otca a ktorou si nás urobil svojimi priateľmi...
Daj, prosíme, aby sme ťa nesklamali, aby sme vždy pozorne počúvali tvoje slová a vždy verne spĺňali tvoje priania a dosahovali tak sľúbené odmeny. Amen.