I
Povedľa Simeona stavia evanjelium starenku Annu.
Okrem jej mena stretáme sa tu aj s menom jej otca.
Ba aj s menom jej rodu.
Zdá sa, že nie náhodou.
Anna totiž znamená: „Boh je milostivý.“
Fanuel znamená: „Boh je svetlo.“
A Aser znamená „šťastie“.
A tieto tri pojmy zhrňujú v sebe všetko, čo mohla prorokyňa Anna pripomínať svojmu okoliu po svojom stretnutí s Ježišom.
Pripomínala, že Boh sa už zľutoval, že už poslal Svetlo na osvietenie národov a že odteraz už každý môže byť šťastný.
Anna je akýmsi prorockým doplnkom starca Simeona.
Je jeho pokračovaním.
Čo on vyspieval vo svojej labutej piesni, to ona rozniesla k všetkým, ale – ako čítame – len k tým, čo očakávali vykúpenie Izraela, čo mohli mať z jej blahozvesti radosť i osoh.

II
Bola už vo vysokom veku – ale nemyslela si, že vo svojom živote už dosť vykonala pre Boha a pre ľudí.

Neodchádzala z chrámu – lebo v modlitbe nemožno urobiť takú prestávku, ktorou by sme neublížili svojej duši.

Pôstom a modlitbami slúžila Bohu. – Pôstom sa bránila proti tomu, čo by ju mohlo odpútať od Pána, ku ktorému sa pripútavame modlitbami.

A všetkým hovorila – o tom, ktorý jej bol odteraz všetkým.

III
Nech nehovorí o svojej čnosti, kto nie je v nej vytrvalý.
A nech nehovorí, že je vytrvalý, kto sa ešte neodpútal od seba a nepripútal sa k Bohu.
Ale taký nech neráta s tým, že bude mať stretnutie s Pánom a stane sa jeho nadšeným ohlasovateľom.
Akým veľkým poučením je v tomto ohľade Anna!
Pretože žila v stálom odriekaní, v stálej modlitbe, dožila sa stretnutia s Pánom a napriek svojej starobe sa stala nadšenou ohlasovateľkou jeho kráľovstva.
Kto sa jej chce v tomto podobať, musí začať s tým, čo ju viedlo k stretnutiu s Kristom – musí začať pôstom a modlitbami a začať ihneď...

IV
Nebeský Otče, príkladom starenky Anny nás presviedčaš, že pri diele spásy nikoho nepokladáš za zbytočného.
Za takých sa môžeme len my sami pokladať a takými sa potom aj stať.
Daj nám, prosíme, milosť pochopiť a nasledovať príklad tej, ktorú si nám prostredníctvom tohto tvojho slova dal poznať. Amen.