I
Keď si farizeji zahanbene schovávali daňový peniaz do svojich opaskov, prichádzali saduceji...
Aj týmto zavadzala Ježišova popularita.
Aby ho znížili v očiach ľudu ako učiteľa, dali mu otázku z Písma v predpoklade, že ju nezodpovie...
Bola, ako sa dalo čakať, z Mojžiša...
Saduceji totiž nepokladali iné knihy za posvätné, len Mojžišove.
Otázka sa týkala vzkriesenia a vyzerala takto: Zákon neznáša bezdetné vdovy. Kde sa takáto nájde, má sa pridať bratovi jej zosnulého muža a ten sa jej má pričiniť o potomstvo.
A bola vraj jedna, ktorá prežila ako bezdetná siedmich bratov.
Učiteľ – usmiali sa saduceji –, ktorému z nich bude patriť po vzkriesení?
Bolo by zaiste hlúpe, keby sa všetci o ňu hádali...
Nuž vidíš, k akým nezmyslom vedie Boží zákon človeka, ak sa pripustí vzkriesenie...
Ježiš vedel, že ich možno umlčať len Mojžišom. A najistejšie tak, ak im dokáže, že ho nepoznajú.
Dovoľte, upozornil ich, ale vy ste zabudli na to, čo povedal Mojžiš v súvise s horiacim krom... Či ste si vari nevšimli, že Hospodina tu nazýva Bohom Abrahámovým, Bohom Izákovým a Jakubovým?
Keby títo praotcovia už nežili, ako by mohol povedať o Hospodinovi, že je ich Bohom?
Ale ak to hovorí, aj on verí vo vzkriesenie...
A čo sa týka manželstva, to stráca po smrti svoj zmysel.
Táto ustanovizeň má nahrádzať ubúdajúcich. Preto tam, kde už nebude smrti, bude manželstvo zbytočné.
Po vzkriesení budú mať ľudia telo, ale tak, akoby ho nemali.
V tomto ohľade budú ako anjeli.
Záver tejto scény urobili zákonníci.
Aj im sa páčilo, ako Ježiš usadil do žiackych lavíc uštipačných saducejských aristokratov.
Dobre si to povedal, Učiteľ – zvolali s obdivom.
II
Učiteľ, dobre si to povedal. – A dobre, že si nám to povedal...
III
My nepatríme v tomto ohľade medzi saducejov, lebo veríme vo večný život...
Teoreticky určite nie...
Ale čo hovorí o tejto našej viere denná prax?
Napríklad naše naviazanosti na osoby a veci?
Náš nedostatočný, málo výrazný záujem o poklady, ktoré moľ nezožiera a hrdza nekazí?
Čo hovorí o našej viere vo večný život náš smútok, ktorý sa objaví, keď sa nám nedostane ľudského uznania, pochvaly a potlesku, hoci vieme, že Otec odmieňa len to, čo sme vykonali kvôli nemu.
A ako sa zhoduje s touto vierou náš strach z pribúdania a ubúdania rokov a strach z hlásiacich sa chorôb?
Buďme úprimní a uznajme, že naša viera vo vzkriesenie tela a vo večný život nie je ešte tak veľmi ďaleko od saducejskej nevery.
IV
Bože, tvoj Syn a náš Pán Ježiš Kristus nám hovorí, že blúdi každý, kto nemá vieru vo večný život.
A naozaj nebude žiť, kto neverí, že bude žiť.
Aby sme mohli patriť medzi tvojich večne živých, posilni, prosíme, našu vieru v slávne vzkriesenie tak, aby hovorilo o nej každé naše slovo a každý náš čin. Amen.