I
Keď Ježiš prestal hovoriť o zákonníkoch a farizejoch, ktorí sa zmocnili učiteľských kresiel, oslovil svojich učeníkov, aby ich varoval pred podobným zhonom za postavením a titulmi.
Pripomenul im, že všetci majú žiť v jednej a tej istej bratskej rovine.
Aj oni budú síce učiť, aj plodiť budú pre Božie kráľovstvo a potom aj vychovávať, viesť, kvôli čomu dostanú osobitné dary a poverenia, ale podľa jeho priania majú pritom vždy zostať len ako bratia medzi bratmi...
Ale zároveň im aj to pripomenul, že iných budú môcť len natoľko učiť, nakoľko budú počúvať a vysvetľovať jediného Učiteľa, ktorým je v Cirkvi Svätý Duch, a len natoľko budú plodiť iných pre nový život, nakoľko budú túto plodivú schopnosť čerpať zo stáleho spojenia s Otcom, od ktorého pochádza každé rodičovstvo na nebi i na zemi...
A konečne – len natoľko budú môcť iných viesť, nakoľko budú sami nasledovať jediného Vodcu, ktorým je Kristus... V jeho Cirkvi bude vždy veľa potrieb, a preto i veľa darov, poverení i úradov, ale len jedna hodnosť, a preto iba jeden titul: brat...
II
Vy sa nedávajte volať... – nedajte sa oslovovať honosnými titulmi. Bývajú pokušením nadnášať sa nad iných. Protestujte proti nim bratským správaním sa voči všetkým...
Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. – Úrad nech je medzi vami niečím celkom iným než vo svete.
Nech je medzi vami vždy službou.
A ak sa niekto z vás dostane vyššie, nech je tam len preto, aby lepšie videl, kde a ako má slúžiť...
III
Je pekné, ak sa niekomu prejaví úcta preto, že svojimi modlitbami a apoštolskými námahami splodil už viacerých pre nový život...
Pekné je, ak sa vyjadrí uznanie tomu, kto si na základe zvláštneho Božieho daru získal ochotných poslucháčov a stal sa im učiteľom...
Pekné je, ak niekto svojím správnym konaním strhol za sebou viacerých a na ceste spásy stal sa im vodcom... A zvlášť vtedy je to pekné, keď sa pritom cíti služobníkom, a to ešte málo užitočným...
Ale najkrajšie zaiste je to, keď tí, ktorých nejako prevyšuje a pre ktorých pracuje, cítia ho medzi sebou ako svojho brata...
Pánova veta: „Vy všetci ste bratia...“ mala by nám pomôcť zamyslieť sa, a ak treba, patrične sa aj opraviť...
Najmä tam, kde s určitou samozrejmosťou prijímame tituly, ktoré čím sú honosnejšie, tým viac môžu ponižovať tých, čo ich nedosiahli.
IV
Pane, ak iných v tvojej Cirkvi učíme, ak ich duchovne plodíme pre Božie kráľovstvo a potom doňho vedieme, nech to s tvojou pomocou vždy robíme ako bratskú službu.
A nech pritom nezabúdame, že ak chceme byť iným užitoční, musíme sa od teba stále učiť a tebou sa dať stále viesť. Amen./p>