I
Hlasnú radosť učeníkov, ktorú pocítili pri pohľade na nádheru Jeruzalemského chrámu, prerušil Ježiš náhle vetou:
„Nezostane tu kameň na kameni...“
Ak Izrael odmietol Božieho Syna, aký význam mali ešte obety, ktoré prinášal Bohu na tomto mieste? Preto padne mesto a padne aj chrám...
Apoštoli síce počuli, čo im Ježiš povedal, ale nemysleli pritom na trvalé zničenie Božieho príbytku.
Mali predsa medzi sebou Mesiáša. A podľa prorokov práve on má znovu vybudovať pohanmi zrúcaný chrám.
A to dokonca za tri dni – ako to aj sám povedal.
Vo svojej nedočkavosti pýtali sa preto len na to, kedy to bude, a možno pritom už mysleli na dvanásť trónov, z ktorých budú môcť súdiť dvanásť izraelských kmeňov (Mt 19, 28). Ježiša asi veľmi bolela táto ich nechápavosť.
Aby im vec vysvetlil, začal po tomto úvode o zničení chrámu vyratúvať apokalyptické hrôzy, ktoré budú predzvesťou zničenia celého viditeľného sveta.
A keď sa stane to prvé, majú vedieť, že takisto sa stane aj to druhé...
Najprv sa pod vplyvom veľkých prírodných katastrof prihlási hlad a prihlási sa aj mor.
Nato vystúpia falošní mesiáši, ktorí budú utrápenému ľudstvu sľubovať, že ho zbavia biedy a zavedú do sveta blahobytu!
Pretože Ježiš vedel, ako silno pôsobia na trpiaceho človeka takéto sľuby, pokladal vystúpenie falošných mesiášov za prvé a základné nebezpečenstvo...
Tí, čo sa za nimi pohnú, narazia na odlišné postoje len u jeho verných, ktorých preto znenávidia a začnú prenasledovať.
Spory, pohoršenia, udávania a nenávisti sa objavia aj v samej Cirkvi, kde ich budú vyvolávať falošní proroci.
Títo budú roztrusovať a obhajovať si svoje osobné mienky a v dôsledku toho rozrieďovať a prekrúcať evanjelium.
Vplyvom nejednoty sa aj spomedzi verných vytratí láska a vzájomná pomoc, a to práve vtedy, keď by bola medzi nimi najviac potrebná.
Ale Ježiš povedal, že komu bude záležať na tom, aby sa spasil, môže obstáť aj v takýchto nebezpečenstvách.
Ani nepraví mesiáši, ani falošní proroci, ba ani vytrácanie sa lásky z Cirkvi nebude znamenať ešte jej koniec.
Cirkev tu zostane, aj keď len v malom počte, aby rozniesla Božiu blahozvesť do všetkých kútov zeme.
Ale tieto bolesti budú len úvodom, len akousi vzdialenou prípravou na omnoho väčšie hrôzy.
Boh vždy takto robí.
Svojich verných menšími utrpeniami pripravuje na väčšie, aby odskúšaval ich vieru a posilňoval ich lásku...

II
Veru, hovorím vám: Nezostane tu kameň na kameni – z toho, čo sa nezabudovalo do spásonosného Božieho plánu.
Padne nepravá bohopocta.
Padne každá čisto ľudská istota.
Ani vaše domy nebudú dosť pevné.
Ani vaše vozy dosť rýchle.
Vaše zlato stratí v tých chvíľach svoj lesk.
A vaše priateľské oslovenia svoju ozvenu.
Zostane len jeden kameň, na ktorom budete môcť stavať svoj pokoj a svoju istotu: kameň môjho slova, každého môjho slova prijatého a uskutočneného, aj tohto, ktoré práve počúvate.

III
Obdiv apoštolov nám tu predstavuje plytký, povrchný pohľad množstva.
Ježišova odpoveď zas ďalekozrivý pohľad proroka, ktorý sa nezastavuje pred vecami, ale ide až za ne...
Ak ešte aj my zostávame iba na povrchu a nezostupujeme mysľou do hĺbok, ak sa ňou zdržujeme len v prítomnosti, a nie aj v budúcnosti, len pri skutkoch, a nie aj pri ich dôsledkoch, je tu príležitosť opraviť sa.
Veď Pán nepovedal toto svoje vážne slovo len tak...

IV
Pane, je mnoho ľudí a mnoho vecí schopných zaujať nás a spútavať našu myseľ i srdce.
Daj nám, prosíme, bystrý zrak a citlivý sluch, aby sme dobre rozlišovali pravé od falošného, trvalé od pominuteľného, dobré od zlého a nedali sa pomýliť a vzdialiť od teba, ktorý si jediným naším Mesiášom – naším Osloboditeľom. Amen.