I
Touto staťou náš Pán dokresľuje tvár svojich protivníkov a zároveň svojich poslucháčov učí, ako sa majú k nim správať.
Sadli si na Mojžišovu stolicu – hovorí –, ktorá pôvodne patrila kňazom (Dt 17, 6 – 12; 31, 9 – 10; Mal 2, 7 – 10). Ale akokoľvek sa pretlačili na toto miesto, sú tam.
Pravdaže, aj so svojimi chybami.
So svojím pokrytectvom: lebo učia a nekonajú...
So svojou tvrdosťou: lebo kladú na ľudí ťarchy bez toho, aby ukázali, ako ich treba znášať.
So svojou vystatovačnosťou: lebo konajú mnohé dobré skutky len preto, aby získali chválu a obdiv u ľudí.
Aj keď Ježiš, náš Pán, poznal tieto a mnohé iné nedostatky zákonníkov, nepovedal svojim poslucháčom, že pre tieto chyby ich nemusia poslúchať.
Vedel, čo by znamenala takáto sloboda pre jeho budúcu Cirkev a pre akúkoľvek inú spoločnosť.
Preto tým, čo ho počúvali, počúvajú a budú počúvať, povedal: Všetko, čo vám takíto vysvetľovatelia Zákona prikážu, urobte, ale ich chýb sa stráňte...
II
Zákonníci a farizeji zasadli na Mojžišovu stolicu – a podľahli pokušeniu katedier, ktoré ponúkajú človeka sadnúť si a nehýbať sa, učiť a nekonať...
Robte, čo vám povedia. – V prvom rade z úcty k Božiemu zákonu, ktorý vysvetľujú.
Potom z lásky k poriadku, ktorý vyučovaním Zákona udržujú.
A konečne i kvôli príkladu, ktorý aj oni potrebujú...
Podľa ich skutkov nerobte. – Nikdy toľko neučte, aby vám neostal čas konať to, čo od iných žiadate...
III
Nemôžeme vždy zato, ak nemáme dobrých učiteľov.
Ale vždy sme my na vine, ak nieto medzi nami dobrých žiakov.
Žiak, ako si ho predstavuje a praje náš Pán, nikdy neodmieta Božiu náuku preto, že mu ju podáva hriešny učiteľ. Neospravedlňuje svoju neposlušnosť Božiemu zákonu chybami predstaviteľov učiacej Cirkvi.
Jedno riziko podstúpilo Božie slovo vtedy, keď sa nám sprístupnilo cez človeka. Ale druhé, nepomerne väčšie vtedy, keď sa odhodlalo sprístupňovať sa nám až do konca vekov cez chybného človeka...
Boh určite nie je rád, že sa musí zjavovať cez chybné nástroje. Ale vždy je rád, ak má žiakov, ktorí sa snažia aj cez takéto nástroje pochopiť a prijať jeho zjavenie.
Keď budeme počúvať Božiu náuku, nemali by sme pritom dbať na chyby tých, ktorí nám ju podávajú.
A keď ju budeme iným vysvetľovať, nemali by sme robiť chyby, ktoré sa priečia tomu, čo učíme.
IV
Pane, cítime, že ťa ešte dosť neposlúchame v tom, čo tu od nás žiadaš...
Odpusť nám, prosíme, a pomôž...
Veríme, že pomocou tvojej milosti staneme sa v tvojej Cirkvi takými učiteľmi a žiakmi, akých si praješ a akých potrebuješ. Amen.