I
V utorok ráno bol Ježiš znova v chrámovom stĺporadí. A znova mal okolo seba množstvo ľudu.
Pre kňazov a farizejov, ktorí striehli a rozmýšľali, ako sa ho zmocniť, to nebola priaznivá situácia.
Rozhodli sa teda, že ho oberú o dôveru a sympatie tohto ochranného množstva.
Domnievali sa, že sa im to podarí, ak mu položia otázku ohľadom daní.
Ak odpovie, že ich treba platiť cisárovi, poprie tým svoje mesiášstvo, zmarí tak nádeje ľudu a zostane sám...
Ak sa vysloví proti daniam, Rimania mu to určite neodpustia...
Ježiš sa teda znova ocitol pred otvorenou pascou.
Ale nebol z tých, čo v takýchto rozpoloženiach strácajú duchaprítomnosť.
Keď sa mu farizeji lišiacky ukláňali ako bezchybnému učiteľovi, požiadal ich, aby mu ukázali daňový peniaz a pozreli sa na jeho obraz a nápis.
Keď možno viacerí naraz lovili vo svojich opaskoch Tibériov strieborný denár, ani nezbadali, ako sa práve vtedy zatvárala nad nimi pasca, ktorú nastrojili Učiteľovi z Nazareta.
Veď už tým samým, že užívali takýto peniaz ako bežné platidlo, dosvedčovali, že aj oni sa skláňajú pred cisárovými požiadavkami...
Keď ho potom ešte držali v dlaniach spotených od nervozity, dostávali poučenie, aké istotne nečakali: „Dávajte teda, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu...“ povedal im Ježiš.
Potom sa obrátil k zástupu a vyučoval ďalej. Farizeji zúrili a vymýšľali nové úklady.
II
Dávajte cisárovi – čo je cisárovo, a nemajte mu za zlé, ak si vymáha, čo mu patrí... Bez dane, ktorá sa platí peniazmi, úctou a poslušnosťou, by cisár nesplnil poslanie, ktoré mu dal Boh pre naše spoločné dobro.
A čo je Božie, dajte Bohu – ale ako inak, ak nie poslušnosťou každému jeho slovu...? A teda aj tomuto, ktoré ste práve počuli ohľadom podlžnosti voči cisárovi.
III
Podľa prvého a hlavného prikázania všetko, čo sme a čo máme, patrí Bohu...
Niečo z toho mu treba dať, pravdaže, cez cisára... Niečo bez cisára.
A niečo aj proti cisárovej vôli...
Treba si preto dobre ujasniť svoje povinnosti voči svetskej vrchnosti. Každá je od Boha a treba sa jej tak podriadiť ako jemu samému.
Rozumie sa, pokiaľ nežiada od nás niečo proti tomu, od ktorého má moc...
Keby žiadala, vtedy – ako hovorí Svätý Duch – „Boha treba viac poslúchať ako ľudí...“ (Sk 5, 29; 4, 19).
IV
Dobrý Bože, prosíme ťa, daj nám pochopiť, že si Pánom nad pánmi a Kráľom nad kráľmi.
Pomôž nám vždy zachovať poslušnosť voči tebe.
Vtedy, keď ťa poslúchame cez cisára, ale i vtedy, keď ťa poslúchame proti cisárovi. Amen.