I
Majiteľ vinice z predchádzajúceho podobenstva je tu už kráľom, ktorý chystá svojmu synovi svadbu. Ale aj tu sa mu stane, čo v predchádzajúcom prípade.
Pozvaní chytia jeho sluhov, zhanobia ich a zabijú... Urazený kráľ pošle vojsko, nevďačných dá povraždiť a ich mesto podpáliť.
Potom pošle nových sluhov.
Slová: „Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte...“, ktoré im pritom hovorí, možno veľmi vhodne nahradiť týmito: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu...“
Sluhovia idú a po tomto novom volaní sa kráľov dom naplní hosťami.
Ale ani to ešte nie je všetko...
Účasť na jeho svadobnej hostine má aj určité podmienky... Podobenstvo ich vyjadruje svadobným rúchom.
Je pravda, kráľovi poslovia mali k svadobnému stolu volať všetkých bez rozdielu – evanjelium výslovne hovorí: zlých aj dobrých.
Ale ak toto zhromaždenie okolo svadobného stola, na ktorom sa podáva chlieb Božieho slova a eucharistický chlieb, predstavuje novozákonnú Cirkev, môžu doňho vstúpiť a v ňom zotrvať len tí, čo majú svadobné rúcho.
Len tí môžu do tohto zhromaždenia patriť, čo urobili predtým pokánie a ďalej sa udržujú v stave milosti.
Kto by vstupoval na svadobnú hostinu, pri ktorej sa spája Kristus so svojou nevestou, bez spomínaného rúcha, bol by votrelcom a Kráľ by ho dal vyhodiť (porov. L. Leiheiser und S. Pesch: Handbuch zur katholischen Schulbibel II. n. ). Posledná veta: „Mnoho je povolaných, ale málo vyvolených...“ vzťahuje sa síce na židovský národ, ktorý hromadne odmietol toto Kráľovo pozvanie, ale treba ju vzťahovať aj na nových pozvaných, to jest novozákonný Boží ľud, čo napokon potvrdzuje aj sám Ježiš, keď hovorí o úzkej ceste a tesnej bráne a o malom počte tých, čo ňou vchádzajú...

II
Hostinu som už prichystal. – A už dávno je prichystaná... Ale ako veľa voľných miest je ešte okolo môjho stola...

Odišli – jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Do kráľovského domu namiesto seba poslali svoje výhovorky...
Hoci je isté, že niet takého ospravedlnenia, ktoré by neurazilo pozývajúceho Kráľa...

Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu? – Nevieš, že Kráľ, ktorý ťa pozval, vydal príkaz: Buďte svätí, ako som ja svätý?!
A potom, ako sa cítiš pri tých, ku ktorým si sadáš? A ako sa oni cítia vedľa teba?
Čo sa robí v mojom dome s takými hosťami ako si ty, to ti povedia moji sluhovia.
Vyhoďte ho!

III
Toto Božie slovo nás už nepozýva ku kráľovskému stolu.
Sme už pri ňom.
Ale v každom prípade je pre nás výzvou pozrieť sa na seba a pozrieť sa okolo seba...
Pozrieť sa, či sme upravení tak, aby sme obstáli, keď príde Kráľ, a či sú v poriadku aj tí, čo sedia s nami...
Pokým Kráľ neprišiel, vždy je ešte čas upraviť sa tak, aby sme obstáli...
Najprv ľútosťou nad všetkým, čo nás znečisťuje, potom predsavzatím dať si lepší pozor a konečne načerpaním sily z príslušnej sviatosti...
Ale od znečistenia treba chrániť aj svadobné rúcha našich bratov a sestier.
Lebo v takej vzájomnej blízkosti, v akej sme v Cirkvi, môžeme veľmi ľahko chytiť nečistotu jeden od druhého.

IV
Pane, vďaka ti za pozvanie i za upozornenie.
Pomôž nám, prosíme, aby sme správne zachytili, úprimne prijali a dôsledne uskutočňovali i toto tvoje slovo...
Veď vieme, že len preto k nám hovoríš, aby sme mohli s tebou naveky stolovať. Amen.