I
Toto podobenstvo povedal Ježiš pri východe z večeradla. Pravdepodobne niekde na terase alebo v inom blízkom ústraní...
Chcel ním poukázať na užšie a stálejšie spojenie, ako bolo to, v ktorom doteraz vedno nažívali.
A zároveň im chcel pomôcť zvládnuť nastávajúcu rozlúčku.
Ich doterajšia vzájomná blízkosť – to nebolo ešte všetko. Aj Judáš žil v nej, a predsa, aký vzdialený mu bol duchovne. Bolo potrebné, aby sa učeníci dostali do iného, ešte bližšieho vzťahu so svojím Majstrom.
Do takého, aký je medzi viničom a jeho výhonkami. Ja som vinič – povedal im preto – vy ste ratolesti... Otec je vinohradník.
Ovocím láska, akou som vás ja miloval.
A podmienkou tohto ovocia vaše spojenie s kmeňom pomocou milosti...
Toto podobenstvo odznelo ako súčasť rozlúčkovej útechy, ale sú v ňom aj také prvky, ktoré vedú k vážnemu zamysleniu sa, ba naháňajú strach.
Otec v ňom totiž vystupuje s vinohradníckym nožom v ruke, rozhodnutý odrezať každú neplodnú ratolesť, vyhodiť ju, nechať uschnúť a potom hodiť na oheň.
Podľa tohto podobenstva má byť teda celá Kristova Cirkev svätá.
Nielen niektoré jej časti...
Ak Otec z tohto jeho tajomného tela odstraňuje každého, kto neprináša ovocie, nemôžeme tvrdiť, že do Pánovej Cirkvi naplno patria aj tí, čo zotrvávajú v hriechu.
Takíto zostávajú síce v lone Cirkvi „telom“, ale nie „srdcom“... (porov. Lumen gentium 14).
Kto pre nedostatočné spojenie s Kmeňom zostáva neplodným, je Kmeňu na škodu a vinohradníkovi na hanbu...
Na Kmeni, na tajomnom Kristovom tele, Otec ponecháva len tých, ktorí ho oslavujú hojným ovocím.
Ale treba aj to dodať, že len Otec môže posúdiť, nakoľko je ratolesť vnútorne spojená s Kmeňom pomocou milosti a nakoľko je v dôsledku tohto spojenia plodná.
Okrem celkom zrejmých prípadov nikto z nás teda nemôže o druhom súdiť, a tým menej tvrdiť, nakoľko je spojený s Kmeňom, alebo už je mimo neho.
Ale zato každý môže a má zisťovať, či sám prináša ovocie záslužných skutkov a či ho prináša v dostatočnej miere.
II
Každú ratolesť – ktorá neprináša ovocie, Otec odreže...
Hovorím: každú...
Nech sa teda každý zamyslí nad každým svojím dňom a snaží sa opraviť každý svoj nesúvis so mnou...
A každú – ktorá ovocie prináša, Otec čistí...
Každý by sa teda mal dívať na každú bolesť, ktorá sa dotkne jeho tela alebo duše, ako na očistný zákrok Otcovho noža a mal by potom zostať v každom takomto prípade pokojným a vďačným...
III
Ratolesť bez plodov nemôže zostať na viniči.
A ratolesť s nedostatočným množstvom ovocia nemôže zostať bez očistných bolestí.
A kto by neznášal bolestivé dôsledky hojného plodenia, musel by znášať bolestivé dôsledky stáleho čistenia.
A kto by sa vyhýbal jedným i druhým, toho by musel Otec odstrihnúť a hodiť do ohňa na celú večnosť.
Ak myslíme na svoje aktuálne spojenie s Kristom a v dôsledku tohto spojenia na svoju duchovnú plodnosť, aký Otcov zákrok by sme mohli očakávať vo svojom prípade? Čo by Otec musel predovšetkým z nás odstrániť?
IV
Pane, tvoje slovo je tým nožom, ktorým nás Otec denne čistí, aby sme priniesli bohaté ovocie...
Daj, prosíme, nech vždy ochotne a vďačne prijímame každý jeho spásonosný rez. Amen.