Choďte a hlásajte: Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.
To povedal Ježiš svojim dvanástim, ale aj všetkým, čo zastávajú v Cirkvi nejaký vyšší úrad, a preto sa volajú apoštolskými pracovníkmi. Obsahom a náplňou ich života má byť stále ohlasovanie Blahozvesti, že sa priblížilo Božie kráľovstvo, ale aj stále pripomínanie, že môžu doňho vstúpiť len tí, ktorí sa mu tiež priblížia, ktorí mu vyjdú v ústrety svojím úprimným pokáním.
Aby sa Blahozvesť ochotnejšie prijímala, dôslednejšie uchovávala a rýchlejšie šírila, dostali tí, čo sú v jej službách, apoštolské právomoci. Môžu a majú uzdravovať chorých, kriesiť mŕtvych, očisťovať malomocných a oslobodzovať posadnutých.
Tieto právomoci dal len tým prvým, ale v širšom zmysle ich môžu aj ostatní uplatňovať na základe svojho krstného a birmovného povolania kdekoľvek, no najmä vo svojich rodinách.
Táto liečivá moc je uložená v Evanjeliu, odkiaľ ju môže vydolovať každý, kto ho prijíma, ohlasuje a dosvedčuje svojím životom.
Samo Evanjelium je liečivé.
Kto ho úprimne prijíma, uzdravuje alebo zachraňuje seba aj iných od mnohých civilizačných chorôb, zapríčinených zlou morálkou, neporiadnou životosprávou, nervozitou z napätí doma i mimo domu.
Evanjeliom sa aj mŕtvi kriesia – tí duchovne mŕtvi. Kto ho prijíma, dostáva sa pokáním k novému životu, čo samozrejme nie je malý zázrak.
A očisťuje aj z malomocenstva tých, ktorí sa pod vplyvom Pánovho slova idú ukázať kňazovi a prinesú predpísanú obetu osobnej zmeny.
A vyháňajú sa ním aj zlí duchovia z jednotlivcov, z rodín, z miest i z krajín, keď sa pomocou Evanjelia napĺňajú Božím duchom.
Nehovoríme to preto, aby sme sa pochválili, čo všetko môžeme aj my ostatní Kristovi učeníci, ale preto, aby sme si uvedomili zodpovednosť za všetky tieto právomoci.
Božie kráľovstvo sa už priblížilo k nám a je na nás, aby sme sa k nemu aj my priblížili pomocou všetkých poučení a povzbudení, ktoré dostávame cez Evanjelium.