Denne predstupujeme pred nebeského Otca so slovami: Buď vôľa Tvoja... aby sme ho uistili, že sa aj my chceme pričiňovať o to, aby sa na zemi dialo, čo sa Jemu páči, a tým sa vytrácalo z nás i spomedzi nás, čo nemá rád.
No nie je vždy ľahké uhádnuť, čo sa Bohu páči, čo treba kvôli jeho kráľovstvu v meniacich sa okolnostiach konať a čoho sa zdržať.
Aby sme sa to čím prv a čím istejšie dozvedeli, poslal nám svojho Syna a ten nám dal Cirkev, jedinú kompetentnú tlmočníčku jeho vôle so slovami: Kto neposlúcha Cirkev, nech sa má ako pohan a mýtnik... Ale aj to pripomenul, že sa mu nepáči, kto iba počúva, ale podľa toho nekoná; takého si neberie za člena svojho šťastného večného kráľovstva. Veď nie ten, kto mu hovorí: “Pane, Pane,” vojde do jeho kráľovstva, ale ten, kto plní jeho vôľu...
Ale Ježiša Krista máme v jeho Cirkvi počúvať nielen kvôli vlastnej spáse.
Krstom sme všetci pozvaní starať sa aj o spásu tých, ktorí nám boli zverení, či už v pokrvnej alebo v duchovnej rodine.
Ak denne prosíme, aby sa plnila Božia vôľa, malo by aj o nás platiť, čo povedal o sebe náš Pán Ježiš Kristus: Duch Pánov je nado mnou, ktorý ma poslal zvestovať, že treba konať spravodlivosť a milosrdenstvo. To bolo v podstate jeho poslanie. A to naše nemôže byť iné... Môžeme ho však splniť len pod podmienkou, že ako bol nad ním, tak i nad nami musí vždy a všade byť Boží Duch. Nemalo by nami hýbať telo, s jeho chuťami, rozmarmi a náladami, ale On, Duch, ktorému by malo byť telo vždy poslušné.
A vždy by to malo byť tak. Vždy a všade by sme mali konať pod vplyvom Ducha múdrosti a sily, Ducha pravdy a spravodlivosti, Ducha lásky odpúšťajúcej i slúžiacej, Ducha radosti zo vzájomnej jednoty a Ducha hlbokého vnútorného pokoja.
Kvôli tomu všetkému sa žiada, aby sme mohli tým, s ktorými žijeme, na konci každého svojho dňa pravdivo povedať s Pánom: Dnes sa toto Písmo, písmo o mojom poslaní podľa Božej vôle pod vedením Svätého Ducha, splnilo aj na mne.