Základom našej reči je sloveso...

Učiteľ je od slova učiť. Strážca od slovesa strážiť a pastier od slovesa pásť.

Tieto a im podobné tituly sa spravodlivo nadobúdajú a zachovávajú len príslušnými činnosťami.

Náš Pán Ježiš Kristus si osobitne cenil titul Pastiera.

Najprv preto, aby nám vo svojej pokore dal najavo, že on nie je majiteľom stáda, o ktoré sa stará, ale že je iba v službe a to znamená i v závislosti na svojom Nebeskom Otcovi, tak ako o ňom prorokoval Izaiáš, keď ho nazval Servus Jahve – Jahveho Sluha, a tak sa vyjadril aj sám o sebe slovami: Neprišiel som dať sa obsluhovať, ale slúžiť...

Ale ak predsa hovorí o svojich ovciach, tak preto, že boli jemu zverené.

Ale aj preto, že poznajú jeho hlas a idú za ním, že mu rozumejú, keď ich volá po mene, a že mu dôverujú, keď im hovorí, čo im osoží a čo škodí.

Keď sa nám v tomto úryvku stavia Pán pred oči ako Pastier, prichádza nám na um slovo pastorácia, činnosť, ktorú konajú jeho pomocníci pri svojich duchovných stádach, a zároveň aj napomenutie apoštola Petra, ktorému Pán, ako prvému, zveril túto svoju úlohu, keď mu povedal: Pas moje ovce... A Peter pod vplyvom tohto poverenia odovzdáva štafetu všetkým svojim nástupcom a všetkým svojim zástupcom týmito slovami: “Paste Božie stádo, ktoré je u vás; starajte sa oň nie z prinútenia, ale dobrovoľne, podľa Božej vôle, nie pre mrzký zisk, ale ochotne; nie ako páni nad dedičným podielom, ale ako vzor stáda” (1 Pt 5, 2-3).

Ale nemali by sme tu zabudnúť ani na kresťanských rodičov, lebo aj im bola zverená Pánova pastierska úloha.

Aj oni majú v závislosti na nebeskom Otcovi a jeho Synovi rozmnožovať Božie stádo tak pre čas, ako aj pre večnosť, čo znamená kŕmiť ho a živiť svojím výchovným slovom a kráčať pred ním svojím strhujúcim príkladom.

Ak je základom reči sloveso a slovo Pastier je od slovesa “pásť”, nemali by sme si tento Pánov titul osvojovať, ak nekonáme vo zverenom stáde jeho službu.