Aj o nájomníkovi možno povedať, že je pastier; len nemožno o ňom povedať, že je dobrý.

Dobrý pastier, na akého myslí náš Pán Ježiš Kristus, chráni život a zdravie zverených oviec za každú cenu; pričom nehľadí na svoje pohodlie, na svoje zdravie, ba ani na svoj život.

Nájomník dokáže byť pastierom len potiaľ, pokiaľ riziko spojené s jeho službou neprevyšuje jeho zisk. V opačnom prípade opúšťa svoje miesto a uteká... Ale tým, že nechráni ovce, že sa nepostaví na ich obranu proti zlodejom a vlkom, stáva sa aj on nepriamo ich nepriateľom.

K tejto charakteristike pastiera – nájomníka treba pripojiť ešte jednu črtu: nechodí v čele stáda...

Má strach stretnúť sa ako prvý s vlkom. Chodí preto vždy pozadu, prichystaný zavčasu utiecť.

Nie je teda vodcom svojho stáda. Slúži mu len odzadu, ako pohonič.

A jednotu, ktorú treba v stáde stále udržiavať, dosahuje len zvonka, nie ťahom, ale tlakom, nie upozorňovaním, presviedčaním a povzbudzovaním, ale násilným disciplinovaním.

Lenže takáto vynútená poslušnosť nie je dostatočným podkladom pre jednotu, ktorá zabraňuje ovciam odtúlať sa od stáda a vystaviť sa tak nebezpečenstvu pazúrom a zubom dravcov.

Žiaľbohu, takíto nájomníci nie sú dnes zriedkavým prípadom v Cirkvi.

Veľmi často sa s nimi stretáme v našich farnostiach i kláštoroch.

A veľmi často aj v našich malých domácich cirkvách.

Stálo by za to pozrieť sa pri tejto príležitosti aj na seba... Veď každý za niekoho zodpovedáme, nakoľko sme všetci povolaní nasledovať i v tomto ohľade nášho Pána Ježiša Krista, nášho Dobrého Pastiera.