Ak nám Pán Ježiš tak nápadne často opakuje: Ja som dobrý Pastier, mali by sme sa zamyslieť, prečo asi...

Jedno je isté, že to nerobí z vystatovačnosti.

Podľa všetkého chce byť pre svojich apoštolov a ich budúcich nástupcov živou lekciou, ako si majú počínať pri vedení novozákonného Božieho ľudu, ak chcú, aby Boh – Hospodár bol s nimi spokojný.

Ďalej chce byť napomenutím pre zákonníkov a farizejov, vtedajších pastierov vyvoleného národa.

A konečne aj preto nám hovorí o sebe ako o Dobrom pastierovi, aby nás informoval, aké vlastnosti by mali mať tí, ktorých si chceme vybrať za duchovných vodcov, za priateľov a strážcov našich duší.

A keď sme sa toho dotkli, spomeňme aspoň dve základné vlastnosti, ktoré by títo naši duchovní sprievodcovia mali mať:

Na prvom mieste zrejme snahu poznať svoje ovce a umožňovať im, aby aj oni poznali svojich pastierov, aby i tu platilo, čo povedal Pán: Ja som dobrý Pastier, lebo poznám svoje ovce a ony poznajú mňa.

Ďalšia vlastnosť, ktorou by mali vynikať naši duchovní vodcovia, je tá Pánova obetavosť, ktorá by ich nútila dať aj život za dobro svojich oviec, keď nie naraz, tak aspoň po kvapkách, každodenným zodieraním sa starosťou, aby ich ovce mali vždy i ochranu pred vlkmi i potrebný pokrm pre svoje duše.

Okrem tejto pastierskej podobnosti s Ježišom Kristom, ktorá je v úprimnej láske voči zvereným ovciam, mala by byť zjavná aj ich vernosť voči Tomu, ktorý im ovce zveril.

Pritom nemáme zabudnúť, že nám prichodí viac-menej všetkým žiť vo vedomí, keď sme Pánovým stádom, že sme zároveň aj my všetci v nejakom zmysle pastiermi vo svojich duchovných alebo pokrvných rodinách.