Boží Syn Ježiš Kristus nám s veľkou radosťou oznamuje, že ho Otec miluje...
Veď akoby aj nie?!

Túto Otcovu priazeň vysvetľuje náš Pán takto:

Otec ma preto miluje, že spĺňam jeho prianie a stávam sa tým pre svojich ľudských bratov Pastierom, aby som bránil a rozhojňoval ich život.

A tým nám dáva Pán nepriamo na vedomie, že láska Boha k nám sa musí nejako zasluhovať.

V prvom rade poslušnosťou jeho prianiam a príkazom; najmä tomu, ktorý Pán Ježiš dostal, a potom nechal aj nám: totiž aby sme sa navzájom tak milovali, ako on miloval nás... keď sa kvôli nám obetoval.

Ide tu zrejme o maximálnu lásku, ktorá pohýna človeka dať aj život za iných a so životom zrejme všetko ostatné. Ide tu teda o takú lásku, akú mal on, Dobrý Pastier k nám, pod vplyvom ktorej dávame svoj život za druhých po kvapkách alebo i naraz.
No okrem celosti má mať táto naša láska ešte aj ďalšiu vlastnosť, a síce dobrovoľnosť.
Ale nie hocakú.

V každom prípade úplnú a radostnú, ktorá sa rodí z vedomia, že to, čo dávame z Otcovho príkazu, aj keď ide o život, strácame len preto, aby sme získali viac, že dávame časnosť a pominuteľnosť, aby sme získali večnú trvácnosť.

Týmto svojím slovom nám Pán nepriamo pripomína, že by sme boli veľmi zlými obchodníkmi, keby sme váhali zameniť všetko, čo máme v živote, za to, čo nám Boh vo svojej láske sľubuje.