Nášho Pána veľa stálo to, čo vyjadril slovami: Ja poznám Boha a pridŕžam sa jeho slova...

Kvôli tomuto postoju mu bolo treba zniesť ohovárky, hrozby a nakoniec i potupný kríž.

Bolestivé bolo v jeho prípade najmä to, že nepochopenia a útoky za vernosť Bohu prichádzali nielen zo sveta, ale – predovšetkým, z cirkvi – od veľkňazov, farizejov a zákonníkov.

A nebude to inak ani s nami, pokiaľ sa budeme verne pridŕžať jeho náuky, ktorú má od Otca. Najrozličnejšie prekážky i prenasledovania budú zákonitým dôsledkom aj našej vernosti Božiemu slovu. Bude ich produkovať svet a bude ich produkovať aj Cirkev všade tam, kde sa do nej dostane svetský duch.

A malo by nám to byť vždy podozrivé, ak by to bolo inak. Veď nám to On sám predpovedal: Mňa prenasledovali, aj vás budú prenasledovať. Ale tešte sa; v takomto prípade vaša odmena bude hojná v nebesiach...

Nech nám tu poslúži za príklad počínanie istého rehoľného kňaza, ktorý si každý večer spytoval svedomie. A keď pri tomto hodnotení prežitého dňa zistil, že ho prežil bez utrpenia, bez kríža, spytoval si svedomie ešte raz. Pričom sa pýtal sám seba, kde sa odchýlil od Božieho slova, kde nebol dosť Pánovým nasledovníkom, ktorý predsa hovorí, že kto chce ísť za ním, kto chce byť jeho učeníkom, má si každý deň vziať svoj kríž (Lk) a tak ho nasledovať...

V ten deň, keď sme nič netrpeli pre vernosť Pánovmu slovu, neboli sme dosť kresťanmi, v ten deň sme neboli Kristovými učeníkmi.

A čo povedať, ak to nebol len deň, ale týždeň alebo i mesiac?!