Ak ostanete v mojom slove:

Ak ma vydržíte trpezlivo a so záujmom počúvať, keď s vami hovorím pri rozjímaní, pri súkromnom čítaní alebo pri spoločnom liturgickom zhromaždení...

Ak ostanete v mojom slove až do jeho uskutočnenia, do jeho trvalého zapojenia do svojho životného kontextu...

Budete naozaj mojimi učeníkmi:

Bez takejto vytrvalosti v osvojovaní si môjho slova by som vás nemohol nazvať svojimi, a to ani vtedy nie, keby ste sa akokoľvek hlasno osvedčovali, že ma poznáte a ku mne patríte.

Poznáte pravdu:

Až potom ju spoznáte, keď ju budete žiť, keď skúsite jej nároky, ale aj jej potechy, ktoré sú také hojné a také silné, že ju nemožno nazvať inak, len Blahozvesťou.

A pravda vás vyslobodí:

Lebo ste zviazaní všelijakými putami... ktorých sa nemôžete zbaviť, lebo ich ani nepoznáte.

Najprv vás vyslobodí od dojmu, že ste v poriadku, že nemáte na sebe čo naprávať.

Potom od dojmu, že ste viac než iní, od pýchy, ktorá je najnebezpečnejšou lžou.
Oslobodí vás aj od ľudského ohľadu, od domnenia, že to, čo robí väčšina, je správne a treba sa jej prispôsobiť.

Ďalej vás oslobodí aj od presvedčenia, že sa nedá uskutočniť všetko, čo požaduje Boh vo svojom zákone.

A nakoniec aj od falošného uctievania Boha, ktorému akoby mal stačiť aj povrch, aj občasná, hoci riedka spomienka na jeho požiadavky, občasné údery na vlastné prsia, doprevádzané nejakým tým čisto formalistickým vzdychom.

Skúsme poznať Pána a jeho pravdu. Ona nás oslobodí...

Alebo si myslíme, že sme slobodní..?

Spútaný orol až vtedy zbadá, že je priviazaný, keď sa pokúsi vzlietnuť.