“Prečo ste ho nepriviedli?”

“Nikdy tak človek nehovoril...”

Sluhovia boli jednoduchí ľudia, navyknutí spozornieť a započúvať sa do toho, čo sa im hovorilo.

Nuž, započúvali sa pozorne aj do slov Učiteľa z Nazareta.

Započúvali sa a žasli.

Učení zákonníci a farizeji by možno boli tiež žasli, keby boli chceli počúvať.

Ale oni si mysleli, že sú len na to, aby iným hovorili, iných poučovali, prípadne i karhali.

Pokým farizeji a zákonníci hovorili iba sluhom, cítili sa nad nimi a vysmievali sa z nich...

Spozorneli na chvíľu iba vtedy, keď im Nikodém, jeden z nich, položil otázku: “Odsúdi náš zákon človeka prv, ako by ho vypočul a zistil, čo urobil?”

Nie, oni nemali záujem vypočuť Ježiša.

Ich plány, názory, ich pýcha a ich pohŕdania boli pre nich viac ako Zákon, ktorý mali prostredníctvom Mojžiša od Boha.

Aby nenarazili na pravdu a nemuseli poslúchnuť Boha a jeho Syna, radšej zmĺkli a hneď sa aj rozišli.

Bolo to odporné, ale zároveň aj smiešne.

Ale keď sa na nich dívame, nedvíhajme svoje hlavy príliš vysoko...

Nie sme lepší, ak sa nevieme pre svoje osobné názory, postoje a chute dosť pozorne započúvať do Božieho slova...

Keby sme bez zaujatosti s otvorenou mysľou i srdcom prichádzali pred Pána, najmä pri rannom rozjímaní, žasli by sme aj my nad každým jeho slovom tak, ako veľkňazskí sluhovia.

Lebo veď nikdy tak človek nehovoril.

Ani predtým, ani potom...