Je veľa nepriateľstiev vo svete lebo je veľa aj príčin, pre ktoré vznikajú.

Jedna z nich je aj príslušnosť ku Kristovi. Jeho svet nenávidel a bude preto nenávidieť aj tých, ktorí sa k nemu pridali.

Možné je, že aj my občas zacítime na sebe niečí zlý pohľad, alebo počujeme v zlom tóne nám adresované slovo, či už priamo alebo cez iných.

A možno sa stane aj to, že niekto osnuje proti nám kampaň, vplyvom ktorej sa nás mnohí začnú strániť, poškodzovať nám povesť, zdravie alebo majetok.

Nás to zabolí a preto sa odhodláme opýtať sa: Prečo?

Všeličo nám pritom môže prísť na um, ak hľadáme príčinu týchto spoločenských javov vo svojej osobnej oblasti, ak skúmame svoje správanie sa k ľuďom a pripomíname si niektoré svoje výroky.

Možno sme niekomu ublížili a možno nie...

No nedivme sa, ak sa cítime pritom nevinní.

Náš Pán nemal chyby, a mal pritom veľa nepriateľov.

Niekedy možno budeme hľadať dôvody tejto nenávisti voči nám v oblasti národno-rasovej alebo kultúrno-politickej. A možno, že nepôjde ani o našu osobnú chybu, ale o chybu niekoho zo skupiny, do ktorej patríme.

Tešme sa, ak sme tým, čím máme byť, ak sme soľou, ktorá štípe a páli rany, ktoré komusi spôsobil na duši hriech, a nebojme sa svetlom svojich slov a skutkov odkrývať kohosi, kto sa zahaľuje tmou zákernosti.

Bolo by zle, keby sme sa v takýchto prípadoch stávali zvetralou soľou, ktorá už nie je na nič súca, len ju odhodiť a pošliapať.

Ak ani pri najlepšej vôli nenájdeme v sebe dôvod, pre ktorý nám treba všeličo pretrpieť, hľadajme ho v Bohu, ktorý je spravodlivý i láskavý.

Ak si On praje, aby nás mohol za lásku k nepriateľom odmeniť tým hojnejšie, čím väčšia je ich nenávisť voči nám, uspokojme sa, naša odmena bude hojná v nebi.