“Ako šiel, videl...”

Aj Ježiš šiel za svojím cieľom, ale pritom neopomenul svojho slepého ľudského brata, ktorému bolo treba pomôcť.

Aj apoštoli ho videli, ale oni videli na ňom len jeho chybu, preto sa pýtali: Rabbi, kto zhrešil? On alebo jeho rodičia? Prečo je slepý?

Ježiš nevyratúval dedičné alebo iné príčiny slepcovho zlého stavu, nepsychologizoval, nerobil vedecké analýzy. Povedal: Preto sa narodil slepý, aby sa na ňom zjavili Božie skutky, t.j. vaše, ku ktorým vám Boh dáva povolanie, silu i prostriedky. Nato sa narodil taký, aby sa Božou silou a vaším prostredníctvom stal zdravým...

Toto Pánovo poučenie je veľmi aktuálne, najmä dnes, keď je okolo nás toľko duchovných slepcov.

Aj na nich, a predovšetkým na nich sa majú zjaviť naším pričinením Božie skutky.
Na nich tým, že sa Božou milosťou stávajú postupne vidiacimi.

Ale aj na nás.

A síce tým, že sme pri tom Božími nástrojmi. Pán nás vyzýva k takýmto skutkom “kým je deň...” kým žijeme, pokým máme možnosť, lebo príde noc, keď už nikto nebude môcť nič vykonať.

“Keď to povedal...”

On hneď aj konal, a preto aj slepec mal hneď ísť do rybníka, aby čím prv šiel svojím zázračným uzdravením otvárať oči tým, ktorí nemali možnosť alebo nemali ešte chuť poznať to svetlo, ktorým bol On, Ježiš z Nazareta.

Ak hľadáme na ľuďoch len chyby a skúmame príčiny týchto ich chýb, a zanedbávame pritom možnosti ako im pomôcť, nie sme ešte dosť pozornými žiakmi v Pánovej škole.