“Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov opustili a viac už s ním nechodili...”

A či je to dnes inak?

Nebolo to múdre ani pekné. Ale tí prví boli čestnejší, ako mnohí dnešní, ktorí sa pri ňom držia len zo zvyku, kvôli deťom, kvôli pokoju v domácnosti, kvôli rodinnej tradícii, a kto vie ešte kvôli čomu...

Pápež Pavol VI. pokladá týchto takzvaných matrikových kresťanov za vážnych nepriateľov Kristovej Cirkvi a myslí, že by bolo z ich strany čestnejšie a pre Cirkev osožnejšie, keby z nej hneď odišli, ak sa nemienia čím skôr opraviť. (Porov. Evangelii nuntiandi b. 56)

Pre nášho Pána, Ježiša Krista, je identita, totožnosť kresťana, jeho učeníka, najvyššou hodnotou.

On nehľadí na náš počet.

“Keby bol na svete iba jeden jeho stúpenec - hovorí Henry Ghéon vo svojej dráme Tri múdrosti starého Wanga - aj toho by chcel mať Kristus takého, aký má byť”.

On stojí pevne na každej svojej požiadavke aj za cenu, že zostane úplne sám.

Dokazuje to otázkou, ktorú adresoval tým najvernejším z jeho verných, keď sa ich opýtal po odchode ostatných: Aj vy chcete odísť?

Ani jeho Dvanásti mu nerozumeli, presne tak, ako tí, čo radšej odišli, ako by mohli a mali jesť jeho telo a piť jeho krv...

Ale verili.

Verili, že je to možné a nutné...

Peter preto povedal za všetkých: Pane, ku komu by sme šli? Ty máš slová večného života.

Nie je možné všetky jeho slová vysvetliť, lebo nie je možné všetky rozumieť.

Ale je možné a potrebné všetky veriť.

A viera začína presne tam, kde aj zmysly, ba už aj rozum zostávajú bezradne stáť.

Sú to chvíle, kde musí Kristov učeník povedať tým, čo stoja okolo, i keď to zostane pre nich nepochopiteľné, ba niektorým i smiešne: Mám svoj názor, ale nesúhlasím s ním, radšej sa opieram s Petrom o Krista, lebo len on má slová večného života.