Poklady na zemi alebo v nebi?
V oku tma alebo svetlo...?
K týmto dvom dilemám pridáva náš Pán ešte aj tretiu:
Mamona alebo Boh?
Podľa správneho filozofického uzáveru by človek nemal slúžiť ničomu bytostne nižšiemu, ba ani seberovnému.
Správne má slúžiť len Vyššiemu, t.j. Bohu, a to buď priamo alebo prostredníctvom tých, ktorých si spomedzi ľudí on sám vybral za svojich zástupcov.
Ak sa človek dá ovládnuť niečím od seba nižším, napríklad hmotou, vyzerá vždy nenormálne, odporne, ba i smiešne. Asi tak, ako Moliérov pán Harpagón, ktorý tak šetril pero a atrament, že nedával na “i” bodku.
Nikto nemôže slúžiť dvom pánom, ak je jedným z nich Boh.
Vieme prečo.
Tomu, od ktorého máme všetko, patrí naše všetko.
Výslovne si praje našu lásku z celého srdca, mysle a sily.
Možno sa niekto opýta: A to už potom nemôžeme mať nikoho radi, nikomu venovať svoj čas, svoju pozornosť a svoju silu? Ani o hmotné dobrá sa už nemáme starať?
Ale áno... Pravdaže len do tej miery, v tom čase a tým spôsobom, ktorý určuje Boh cez naše svedomie a cez naše duchovné vedenie.
Len takto môže zostať Boh naším jediným Pánom a všetko ostatné, i to, čo nazývame Mamonou, prechádza do našej služby a cez nás potom do Božej.
Všetko, čo Boh stvoril, my sami i to, čo nazývame naším, je dobré, keď je tam, kde ho Boh umiestnil a užíva sa tak, ako si to On praje.