Bratia a sestry, skutočnosť, že sa Kristus zjavuje 40 dní od zmŕtvychvstania do nanebovstúpenia chce možno apoštolom a aj nám niečo povedať.
Preto uvažujme, k čomu nás pobáda Božia prítomnosť, ak sa pozeráme na jeho tridsaťtriročné pôsobenie. Príchodom do nášho sveta spečatil svoju trojitú prítomnosť: v Božom Slove, v Eucharistii a v blížnom, kde v týchto troch spomínaných oblastiach máme viesť dialóg lásky s Bohom: v Eucharistii, v Písme Svätom a v blížnom...
Tu veľmi naliehavo Boh žiada, priam prikazuje, ísť na miesto, kde im prikázal...
Pre večnosť, ktorá je neodmysliteľná, máme už tu oživovať vieru v neho v troch spomínaných podobách. Večnosť už tu má s ním dozrievať ako zasiate zrniečko. Príkaz je pre nás neodvolateľný, asi taký, ako Boh žiadal od Mojžiša: „Vystúp na vrch Moria a tam zomri.“ - v námahe za svoj ľud. A Mojžiš to urobil.
Kristus pred vystúpením do neba chce prebudiť, oživiť túto skutočnosť, že v každej symbolike nášho žitého a prežitého dňa a roka sa nám zjavuje v spomínaných podobách jeho prítomnosti a prikazuje viesť v myšlienkach, slovách, v pohľadoch a skutkoch s ním dialóg lásky. Vnímať ho, veď hovorí: „Ja som s vami až do skončenia sveta...“ Jeho prítomnosť je spečatená v nás.
Povedzme, ublíži mi niekto, opovrhne mnou, spôsobí škodu: Ak si v tých chvíľach spomeniem, sprítomním Ježiša Krista, čo všetko prežil, ako odpúšťa, vtedy mám lásku Božiu, ak sa usilujem nasledovať ho... (Bez neho sotva mám lásku Božiu).
Alebo blížny odo mňa niečo žiada a ja mu poslúžim ako Kristovi, vtedy dozrieva láska k Bohu...
Prihovára sa cez Písmo Sväté, ak ho čítame; cez blížneho, ak ho vnímame; v Eucharistii, v trvalej skrytej prítomnosti. V spomínaných podobách nás informuje, vyrušuje a súdi, stále, ráno cez deň a večer...
Ale aj keď som krehký a zapochybujem, aj vtedy môžem povedať, že ak On udeľuje moc, tak neodchádza od našej pochybovačnosti. „Ostaňte vo mne a ja vo vás...“ Ako pokrstení máme s ním občianstvo, zmysel pre vchádzanie do jeho tajomnej prítomnosti.
Francúzsky spisovateľ a básnik Paul Glaudel opisuje, ako počul rozprávať zážitok misionára, jezuitu, na mori. Morskí piráti prepadli loď a potopili. Preto každý sa zachraňoval, ako mohol. Misionárovi sa podarilo uchytiť veľký trám dreva. Pripútal sa k nemu a plával na rozbúrenom mori a takto sa modlil: „Pane, ďakujem ti, že som pripútaný. Veď v mojom živote veľakrát tvoje prikázania sa zdali priťažké a moja vôľa nechcela sa im podrobiť. Ale v tejto chvíli som pripútaný k tebe, nemôžem sa vzdialiť od teba, Pane. Som tu naozaj pribitý na kríž, ktorý nestojí pevne na zemi. Pane, ďakujem ti, že si ma pripútal k sebe.“
Aj nás na rozbúrenom mori života môže ochrániť trojitá prítomnosť vo chvíľach, keď nás kdekto môže oklamať, olúpiť, ale s ním sa môžeme zabezpečiť včas, lebo nás informuje, a niekedy aby sme nestroskotali aj vyrušuje a súdi v zvláštnych udalostiach...