Keď Zakladateľ na odporúčanie Pápežskej rady pre laikov (PRL) požiadal Konferenciu biskupov Slovenska (KBS) o ich stanovisko k Hnutiu, boli mu vytknuté závažné chyby vo Výhradách KBS z roku 2002, spísané, ako sa tam uvádza, len na základe listov nespokojných členov Hnutia, ktorí z neho odišli. Zakladateľ sa snažil hneď na tieto výhrady reagovať a skúmať duchovný stav Hnutia. Robil to vždy v spolupráci aj s vatikánskymi dikastériami. Pápežská rada pre laikov viackrát ocenila pozitívne prvky a snahy Hnutia a udelila mu veľa povzbudení a rád a viacnásobné pozvania na svetové stretnutia hnutí so Svätým Otcom (1998, 2006, 2014). Pomáhala aj reagovať na Výhrady KBS a vyjsť, ako viackrát hovorila, z „detských chorôb Hnutia“. Na viacerých stretnutiach a konzultáciách na PRL bol s jej pomocou a na podnet predsedu PRL, kardinála J. Em. Mons. Stanislava Rylka, vypracovaný Formačný program, ktorý sa mal prijať na stretnutí všetkých kňazov Hnutia v Badíne 27.8.2004 ako nový začiatok obnoveného Hnutia. Žiaľ Bohu tento zámer sa už nenaplnil v Hnutí ako celku. Nový Formačný program zostal však ako solídny základ pre budúcnosť, aby sa Hnutie mohlo zbavovať chýb a ďalej rozvíjať ako užitočná súčasť Cirkvi. V tejto línii sa už 20 rokov snažia pod vedením cirkevných predstavených žiť a pôsobiť členovia Hnutia, ktorí si stále uvedomujú svoje nedostatky, ale vyjadrujú pokornú túžbu milovať Boha, slúžiť mu v blížnych a napĺňať svoje povolanie a zverené úlohy od Pána v jeho Cirkvi.
Hodnotenie tohto úsilia nechávame na Pána Boha a tých, ktorým bola zverená starosť o rozvoj Božieho života v jeho ľude, ale s Božou pomocou veríme, že Hnutie prekonáva nedostatky a napĺňa nádeje a úlohy, ktoré mu zverila Cirkev.