Máme dnes prikázaný sviatok Nanebovstúpenie Pána. Z prvého dnešného čítania nám autor skutkov apoštolov teda pravdepodobne evanjelista Lukáš zaznamenáva, že Pán Ježiš sa apoštolom zjavoval štyridsať dní po svojom zmŕtvychvstaní. Poskytol im mnoho dôkazov, že žije a hovoril im o Božom kráľovstve. Opisuje, ako apoštoli uprene hľadeli k nebu, ako Pán Ježiš vystupuje do neba. No prichádza anjel a hovorí im: „Mužovia galilejskí, čo stojíte a hľadíte do neba?“ Na túto vetu si spomeniem vždy, keď si prezerám môj fotoalbum a mám fotografiu, ako piati kňazi uprene hľadia do neba, na Veverkov ľadopád, ako si s ním horolezci v zime merajú svoje sily. Nebo je ale predovšetkým stav. Kde nebo je, to nás až tak veľmi nemusí trápiť.
Nepotrebujeme GPS súradnice, kde nebo je, aby sme tam pricestovali. Alebo žeby áno? Stav neprekonateľnej Božej lásky. Máme aj my každý šancu vstúpiť do stavu neprekonateľnej Božej lásky Najsvätejšej Trojice. Toto je úloha kňaza – privádzať ľudí k Bohu. Do neba. Preto sú niektorí páni farári aj takí prísnejší, lebo majú veľkú zodpovednosť za ľudské duše, aby ich priviedli do neba.
Raz jeden kňaz povedal nebudeme nijako prekvapení, ak raz budeme v nebi. Nádherné. Nebudeme nijako prekvapení, ak raz budeme v nebi! S tým ale musím žiť. Musím spraviť všetko preto, aby som sa tam dostal. Ktosi mi tam zaplatil miesto. A bolo nesmierne drahé. Neplatilo sa zaň bežnou menou. Ježiš mi ho pripravil tým, že vylial svoju krv.
Náš život musí byť pretkaný nádejou na nebo. Keď som bol na Ukrajine, ujo Palko mi povedal: nezáleží na dĺžke života ale na kvalite. Máme veľa svätých, ktorý nežili dlho.
Pred mesiacom sme mali pohreb dievčatka mojej žiačky zo štvrtej triedy základnej školy. Minulý rok som ju pripravoval na sväté prijímanie, zakrátko dostala ťažkú chorobu a Pán si ju vzal k sebe. Celá trieda sa chodí modliť na cintorín k jej hrobu. A keď som bol s jej rodičmi, jej mama mi hovorí: Už toľko sv. omší bolo za ňu odslúžených.
Boh nás vykupuje. Prijímam tento lístok, ktorý dostávam na nedeľnej bohoslužbe? Náš život sa má skladať z maličkostí, ktoré ale vytvárajú dokonalosť svätosti. Aké dôležité sú v našom živote správne rozhodnutia.
Panna Mária povedala: Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova. Aj ja chcem hovoriť Bohu áno. Veď každý deň mám zvestovania, kedy Boh prichádza ku mne a prihovára sa mi. Viem ho počuť? Viem rozpoznať jeho hlas? Boh ma volá k rannej alebo večernej modlitbe. Volá ma k svojim povinnostiam. Boh prichádza prostredníctvom ľudí.
Raz sa mi prihlásili traja ľudia na návštevu. Bol už večer a bol som unavený. Vôbec som nemal náladu na nejaké návštevy. Ani som jedného z nich vôbec nepoznal, druhého len málo. K môjmu veľkému prekvapeniu prišli všetci traja veľmi hladní. Zohrial som im polievku a každému za tanier priniesol. Potom sme sa porozprávali. No nebol som veľmi nadšený ich príchodom. To si mohli aj oni všimnúť.
Potom som si spomenul na príbeh Abraháma a troch mužov, čo ho prišli navštíviť a on ich prijal. To sú tie situácie naše v bežnom živote, ktoré nás preveria. Bol som hladný a dali ste mi jesť? Nebo, stav, neprekonateľnej Božej lásky. Ani oko nevidelo a ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevstúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.
Milujeme?
Veď máme pred sebou celú večnosť.
Veď chceme patriť do skupiny ľudí, ktorí sú zachránení a naveky šťastní. Amen.