Je možné, aby sa kúkoľ zmenil na pšenicu?
Každý, kto aspoň trochu zakúsil prácu v poľnohospodárstve či záhradke vie, aké je dôležité pripraviť plodinám čo najlepšie podmienky na rast. Poľnohospodár potrebuje pripraviť pôdu, pohnojiť ju, zasiať dobré semeno a potom sa o rastlinky starať. Aj tým, že sa postará o zničenie škodcov a buriny, ktorá by rastlinky udusila.
O to viac sa nám môže zdať čudné v Ježišovom podobenstve o kúkoli na roli, keď Ježiš hovorí sluhom: Netrhajte kúkoľ, mohli by ste popri tom vytrhnúť aj pšenicu. Nechajte ich oboje rásť až do žatvy.
Boží hospodár, ktorému ide o vzrast Božieho kráľovstva, sa správa takto. Toto podobenstvo je totiž o Božom kráľovstve, nie na obyčajnom poli pšenice. Pšenica predstavuje synov kráľovstva, kúkoľ predstavuje ako synov zlého. Je to semitský výraz a znamená tých, ktorí sa dali pod vládu Boha alebo pod vládu Zlého. Toto rozhodnutie však, kým je človek na zemi, je možné zmeniť.
Komu budem slúžiť?
Na poli sa pšenica nepremení na kúkoľ a ani kúkoľ na pšenicu. Na tom Božom poli je to možné. Ba nie len možné, ale žiadúce, Bohu práve o to ide, aby získal pre seba všetkých.
Tak, ako sme to čítali v Knihe múdrosti: „Svojim synom si dal dobrú nádej, že po hriechu dávaš príležitosť na pokánie.“ Boh k nám aj dnes prichádza s výzvou na obrátenie a pokánie. Kto môže o sebe úprimne povedať, že je na Božom poli čistou pšenicou? Výzva na pokánie je tu v prvom rade pre mňa. Ak sa stanem synom kráľovstva Boha, ak sa mu budem podriaďovať, potom zakúsim, akú má Božie kráľovstvo v sebe silu. Silu premieňať, pretvárať, ako kvas, ktorý prenikne a pretvorí celé cesto. Zakúsime ho ako horčičné semienko, z ktorého vyrastie mohutný strom, kde nájdu svoj domov mnohí ďalší.
To, že na Božom poli ostáva vedľa seba rásť kúkoľ aj pšenica až do žatvy, až do konca sveta, je jasný Boží zámer: chce, aby sa všetok kúkoľ zmenil na pšenicu. Boh nechce, aby zahynul čo i len jeden hriešnik. Každý má pred ním cenu Ježišovej krvi. Boží Syn prišiel na zem zachrániť hriešnikov, a ja som prvý z nich (1Tim 1,15).
Panna Mária pri zjavení vo Fatime žiadala od detí, aby sa často modlili, postili a prinášali obety za obrátenie hriešnikov. Najmä aby sa denne modlili ruženec na tento úmysel. Táto jej výzva je dnes o to silnejšia, lebo sa zdá, že kúkoľa medzi pšenicou pribúda čoraz viac. V nás i okolo nás. Začnime brať vážne Ježišove aj Máriine výzvy. Určite nie je možné začať lepšie, ako začať modlitbou. A verme, že sám Boh dá pečať našej modlitbe, tak ako nám o tom dnes písal apoštol Pavol: „Duch prichádza na pomoc našej slabosti, lebo nevieme ani to, za čo sa máme modliť ako treba, a sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychmi.“