Francúzsky kňaz, abbé Boisrobert, začal svoj príhovor na Veľkonočnú vigíliu takouto otázkou: „Prečo sa Kristus najprv zjavil ženám?“ Tento jav vysvetlil takto: „Vidiac, že ženy majú prirodzené predpoklady k hovoreniu, nemohol to lepšie urobiť, ako sa zjaviť ženám, lebo tie jeho zmŕtvychvstanie najrýchlejšie rozšírili.“
Ženy s radosťou a s určitým strachom bežali oznámiť radostnú novinu, ktorú sme aj my počuli v dnešnom evanjeliu. „Vy sa nebojte, viem, že hľadáte Ježiša, ktorý bol ukrižovaný. Niet ho tu, lebo vstal, ako povedal...“
Táto radostná zvesť, ktorá sa v dnešnej noci rozlieha po celom svete. Napĺňa pokojom a radosťou srdcia všetkých kresťanov. Táto zvesť vo svojej dobe nebola prijatá tými, ktorým bola určená, tými, ktorí Ježiša počúvali a videli za tridsať rokov vyučovať a hlásať Božie kráľovstvo. Židovskí veľkňazi a zákonníci sa báli ešte aj po smrti mŕtveho Ježiša Krista. Preto požiadali Piláta: „Pošli vojakov, aby strážili hrob, lebo On povedal: „Po troch dňoch vstanem z mŕtvych.“ Udalosť zmŕtvychvstania Ježiša Krista narobila rozruch medzi Židmi. Židia, aby tomu zabránili, začali rozchyrovať medzi ľuďmi rôzne pochybné teórie:
- „V noci prišli jeho učeníci a ukradli jeho telo.“
- „Možno, že pri zemetrasení sa prepadol do zeme a teraz vyhlasujú, že vstal z mŕtvych...“
- „Ježiš bol len zdanlivo mŕtvy a v chladnom hrobe sa prebral. Teraz ho učeníci schovávajú...“
Týmto všetkým sa snažili veľkňazi a zákonníci vysvetliť tajomnú skutočnosť Ježišovho slávneho zmŕtvychvstania. Pozrime sa na túto udalosť očami svätého Písma. Tvrdenie Židov bolo, že Ježišovi učeníci ukradli v noci jeho telo čo bolo absurdné, lebo ani jeden z jeho učeníkov sa neodvážil verejne vyjsť von. Všetci boli skrytí vo večeradle zo strachu pred Židmi aby neskončili tak, ako ich Majster. Ušli od neho už vo štvrtok v noci z Getsemanskej záhrady... Aj druhé tvrdenie o zemetrasení je pochybné, lebo ak by bolo nastalo, neboli by zostali plachty poukladané tak, ako ich našli ženy a bola by zostala na tomto mieste diera v zemi. Ani posledné tvrdenie neobstojí, že polomŕtvy Ježiš sa prebudil v chladnom hrobe, pretože tvrdenie stotníka pred Pilátom o Ježišovej smrti môžeme pokladať za hodnoverné. A aj výrok v evanjeliu svätého Jána hovorí o úplnej smrti Ježiša: „Jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda. A ten, ktorý to videl, vydal o tom svedectvo a jeho svedectvo je pravdivé.“ Prázdny hrob je znamením, že ho tu už niet. Pre nás najpresvedčivejším dôkazom a najhlbším dôvodom k radosti je skutočnosť, že Ježiš Kristus sa zjavil najprv ženám pri hrobe, neskôr učeníkom, ktorí s ním stolovali a spomedzi učeníkov Tomášovi, a ten vydal najkrajšie svedectvo viery vo vzkrieseného Krista: „Pán môj a Boh môj.“
Drahí veriaci v zmŕtvychvstalého Pána, Ježiš Kristus vstal z mŕtvych, premohol hriech a svojou smrťou a zmŕtvychvstaním otvoril nám cestu k Nebeskému Otcovi. Pozýva nás, aby sme premáhali hriešne pokušenia v sebe, dôverovali Mu, že aj my máme zažiť v svojom živote vzkriesenie prostredníctvom sviatostí, ktoré nám ponúka Cirkev. V krste sme sa znovuzrodili z vody a z Ducha Svätého. A tak sme povolaní sa k novému životu, životu Božích detí. Vo sviatosti pokánia, ak sme sa na ňu dobre pripravili a úprimne si ju aj vykonali, vtedy nastáva v našej duši zázrak, zázrak vzkriesenia. Vtedy nám Boh odpúšťa hriechy, dáva milosť, aby sme zanechali hriech a rozhodli sa pre nový život. Život so vzkrieseným Kristom.
Na začiatku dnešnej slávnosti kňaz držiac veľkonočnú sviecu trikrát zvolal: „Svetlo Kristovo!“ Vy všetci ste si zažínali svoje sviece od veľkonočnej sviece. Tak ako sme si zapaľovali svoje sviece od veľkonočnej, ktorá symbolizuje Krista, tak sa majú roznecovať aj naše srdcia od Ježišovho srdca pre lásku k blížnemu, pre život podľa viery.
Svätú Margitu postavili pred rímskeho prokonzula. Ten sa svätej panny spýtal: „Akého si náboženstva?“ Odpovedala: „Z Božej milosti som kresťanka.“ – „Ako len môžeš byť taká hlúpa,“ posmieval sa jej pohan:“ že sa klaniaš človekovi, akoby bol bohom? Veď je dokázané, že ten človek zomrel ako zločinec!“ - „Odkiaľ vieš,“ pýtala sa ho svätá Margita „že Ježiša ukrižovali?“ - „Odkiaľ? Nuž, či o tom nerozprávajú knihy takzvaného evanjelia?“ – „Tak je,“ poznamenala svätá Margita. „Lenže tie isté knihy hovoria nielen o umučení a smrti, ale aj, a to si dobre zapamätaj, zvestujú, že On na tretí deň vstal z mŕtvych. Veľmi sa čudujem, že ty veríš Jeho smrti, ale neveríš v Jeho zmŕtvychvstanie. Nuž, vidíš, my, kresťania pevne veríme a vyznávame, že náš Spasiteľ je ozajstným Bohom a to nie preto, že trpel a zomrel, ale preto, lebo z vlastnej sily vstal z hrobu. Práve tým slávnym vzkriesením dokázal, že On je naozajstným Bohom. Preto sa ani veľmi nečuduj, že sa kresťania neboja tvojej hrozby a sú ochotní obetovať aj svoju krv a život za svoju vieru.“
Hrdinské vyznanie viery, ktoré preukázala svätá Margita, keď obetovala svoj život pre vieru v Krista. Svet od nás nežiada až tak veľké vyznanie. Nebojácne túžme svedčiť o zmŕtvychvstaní Ježiša Krista doma v rodine, v škole, na pracovisku, pri stretnutiach so známymi, svojím príkladom, kresťanským životom. Nech je nám v tom na pomoci zmŕtvychvstalý Kristus svojím pokojom, radosťou, požehnaním a milosťou. Amen.