I
Podobenstvá o dobrom pastierovi uzavrel Ježiš vyznaním sa zo svojich dvoch lások, z lásky k Otcovi a z lásky k ľuďom...
Lásku k Otcovi prejavil tým, že poslúchol jeho príkaz dať svoj život pre dobro človeka.
A lásku k ľuďom prejavil tým istým.
Veď v poslušnosti Otcovmu príkazu išlo práve o ich dobro a ich záchranu.
A v obidvoch prípadoch to bola vrcholná láska. Veď kto dáva život, už nemá viac čo dať.
Jeho naoko protirečivé výpovede: Dávam život sám od seba... a: Dávam ho na Otcov príkaz... dali niektorým poslucháčom zámienku pokladať ho za blázna.
Čo ho počúvate – povedali. Veď je pomätený... a diablom posadnutý...
Ale slová nemávajú úspech tam, kde im protirečia skutky. A tak to bolo aj v tomto prípade.
II
Ja dávam život sám od seba. – Ja ho dávam.
A už teraz. Pred smrťou. Dávam ho teda nie z nutnosti, ale slobodne. Medzi slovom „musím“ a „chcem“ je základný rozdiel. A ja svoju lásku k vám vyjadrujem tým druhým.
III
Život plynie a nedá sa zastaviť. Stráca sa nám každým dňom.
Ale nemusí ho stratiť, kto ho zavčasu odovzdá, kto ho ponúkne, kto ho z lásky vloží do Božích rúk, kde ho raz nájde celý, ba rozmnožený, predĺžený na večnosť...
Ale nikto z nás nedokáže takto odovzdať svoj život, ak sa v tom denne necvičí.
Ak si denne nerozmnožuje vieru v Božie prísľuby a nezbavuje sa všetkého, čo ho nejako ešte púta k zemi.
Len ten šťastne umiera, kto umiera ešte pred smrťou, tak ako náš Učiteľ a Pán, dobrovoľne, z lásky k Otcovi a z lásky k ľuďom.
IV
Nebeský Otče, si Pôvodcom, Udržiavateľom i Pánom nášho života.
A pretože si nekonečne dobrý, nebojíme sa ponúknuť ti ho so všetkým, čo sme v ňom dosiahli a čo v ňom ešte len očakávame.
A na znak našej dôvery, že vo svojom nesmiernom bohatstve a nekonečnej dobrote nám neporovnateľne viac vrátiš, než ti dávame, robíme tak aj pri tejto príležitosti. Pomáhaj nám, prosíme, aby sme pod vplyvom príkladu a slova tvojho Syna zostali po celý život veľkodušnými a vedeli kedykoľvek zopakovať túto svoju ponuku. Amen.