I
Pred Veľkou nocou opustil Ježiš efraimské ústranie a kráčal k Jeruzalemu.
Evanjelista hovorí, že sa ponáhľal.
Apoštoli šli za ním.
Ale – ako čítame – so strachom. Šli pomaly...
Povedal im totiž, že ho tam vydajú veľkňazom, veľkňazi pohanom a pohania smrti...
Ale keď ich potom uistil, že po všetkom tom vstane, Zebedejovcom sa rozsvietili oči. Spomenuli si, ako im prednedávnom sľúbil, že oni, ktorí zostávajú s ním, budú v jeho kráľovstve sedieť na dvanástich trónoch a súdiť dvanásť izraelských kmeňov (Mt 19, 28).
Jakub a Ján zatúžili sedieť tesne pri ňom.
Najprv treba so mnou vypiť kalich – povedal im. A ten bude veru horký. Aj sám budem prosiť Otca, aby mi ho odňal, ak uzná za vhodné.
Bratia sa nezľakli.
A bolo to naozaj pekné.
Ale ich žiadosť musela vyššie.
Popredné miesta v nebeskom kráľovstve prideľuje len Otec. A prideľuje ich nielen podľa toho, kto kvôli jeho Synovi trpel, ale aj podľa toho, s akým úmyslom a s akým pokojom...
A potom Ježiš svojich ešte upozornil, že netreba si nebeské kráľovstvo pliesť so svetským.
V tom nebeskom sa popredné miesta získavajú a udržujú potláčaním seba, nie potláčaním iných.
A prvý bude v ňom ten, kto zvíťazí v snahe byť posledným a stane sa sluhom všetkých.
Tak ako on, ktorý neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť až do úplného sebazničenia.

II
Hľa, vystupujeme do Jeruzalema. – Ja preto, že plním Otcovu vôľu.
A vy preto, že plníte moju.
Slová, ktorými vám ju dávam najavo, počúvate preto, aby sa stali krokmi na tejto ceste.
Ale nebojte sa...
Jeruzalem, ktorý máme pred sebou, neznamená len smrtiaci kríž, ale aj slávne otvorenie hrobu a ešte slávnostnejšie otvorenie neba.
A kvôli otvorenému nebu sa vyplatí ponáhľať sa.

III
Keď sa Zebedejovi synovia uchádzali o prvenstvo v nebeskom kráľovstve podľa svojich predstáv, ostatní učeníci sa na nich mrzeli.
Ale zdá sa, že zbytočne...
Veď tí dvaja boli len úprimní. Predkladali Pánovi, čo v nich pracovalo, aby si to porovnali s jeho slovom, ktoré ako riečica vytriedi všetko, čo je v našom myslení a konaní nesprávne, a ktoré ponechá len to, čo nás k Pánovi priblíži v utrpení a potom i v sláve.
Nech nám Jakub a Ján zostanú navždy vzormi tejto úprimnosti pri stretnutiach s Pánom, ale aj vzormi odvahy piť z jeho kalicha.

IV
Pane, ty si na ceste do Jeruzalema pomáhal apoštolom premáhať strach svojou odvahou.
Daj, nech tvoj príklad aj nás presvedčí, že sa vyplatí ponáhľať sa s tebou tam, kde máme splniť Otcovu vôľu, aj keby sa tá jeho vôľa rovnala Golgote. Amen.