I
Keď sa Ježiš blížil k Betánii, Lazár už štvrtý deň ležal v hrobe a jeho dom sa ozýval obradným nariekaním tých, čo prišli potešovať jeho sestry.
Marta, podľa mena i podľa skutkov pani domu, sa prvá dozvedela o Ježišovom príchode, ale keď ho mala privítať, nenašla vo svojom prekvapení nič vhodnejšie ako vetu, ktorú si so sestrou v spoločnom smútku asi najčastejšie opakovali: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel...“
Vyslovila potom síce nádej, že Ježiš môže ešte aj tak pomôcť, ale vyslovila ju veľmi opatrne.
Tvoj brat vstane – uistil ju Ježiš.
Marta myslela, že ide o bežnú útechu.
Viem... – povedala. Pri vzkriesení...
Ja som Vzkriesenie a Život – pripomenul Ježiš. Tvoj brat vstane... Hneď teraz. Tu pred našimi očami...
Ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn... – povedala Marta. Bola teda dobrou učeníčkou, keď už toto verila...
Ale bola aj dobrou sestrou.
Lebo hneď šla oznámiť Ježišovu návštevu aj Márii, ktorá ho privítala tou istou vetou ako Marta.
Potom sa Mária rozplakala.
Za ňou sa rozplakal aj zástup a napokon aj Ježiš. Ťažko povedať, čo všetko obsahovali tieto jeho slzy.
Okrem iného určite aj reakciu na to, čo sa objavilo v zástupe, ktorý sa práve pohol ku hrobu.
Ako ho miloval! – hovorili jedni.
Druhí však odpovedali výčitkou: Či ho nemohol zachrániť? Ani Marta sa nezdržala. Aj ona jemne zaprotestovala proti otváraniu Lazárovho hrobu. Už páchne – povedala.
Ježiš potom zdvihol oči k nebu, aby naznačil, že ten, kto sa obracia na Otca so skutočnou vierou, môže už vtedy ďakovať za vyslyšanie, keď prosí.
II
Pane, keby si bol býval tu... – Ale ty sám najlepšie vieš, prečo v takýchto prípadoch meškávaš...
Odvaľte kameň! – Nie preto, že by sa na moje slovo neodvalil aj sám, ale preto, aby ste poslušnosťou odvalili najprv ten, ktorý uzatvára vaše srdcia pred vierou v moje slovo...
Už páchne. – Viem, Marta...
Ale pre mňa nie sú takéto zápachy problémom...
Problémom sú mi tie, ktoré vychádzajú z mŕtvych duší...
III
Ježišova oneskorená cesta do Betánie mala slúžiť na prehĺbenie viery.
Najprv v učeníkoch, ktorí sa báli Židov a zabúdali na Otcovu ochranu...
Potom v sestrách, ktoré bolo treba previesť z bolestného nariekania nad zomrelým bratom k radostnému spoľahnutiu sa na Mesiášovu moc a dobrotu...
Potom aj v ostatných prítomných, ktorí mali pod vplyvom chystaného zázraku uveriť v Ježišovo božské poslanie.
A nakoniec aj v nás, ktorí počúvame toto Božie slovo. Udalosti z Betánie majú v nás oživiť vieru v duchovné a potom aj v telesné zmŕtvychvstanie naše a našich duchovne mŕtvych bratov.
IV
Pane, premeň náš cit k ľuďom, kde treba, na súcit a súcit na lásku, čo sa vyjadruje najmä takými skutkami, ktorými sa kriesia duchovne mŕtvi. Daj nám, prosíme, vieru, že v tvojom mene a s tvojou pomocou sme schopní aj my konať takéto zázraky. Amen.