I
Správa o Lazárovej chorobe zastihla Ježiša v zajordánskej Perei. Bola formulovaná veľmi ohľaduplne.
Mária a Marta mali rady svojho brata.
Ale aj svojho Majstra, ktorého nechceli dostať do nebezpečenstva.
Bývali totiž iba tri kilometre od Jeruzalema, kde sa naňho číhalo. Odkázali mu teda tak, aby ho tým na nič nenútili. Aj Ježiš mal rád tieto sestry.
Podľa všetkého veľmi rád.
Ale svojho nebeského Otca nadovšetko...
Zariadil sa preto tak, aby z tejto situácie vyťažil predovšetkým Otec. Prijal odkaz, ale zostal na mieste.
Apoštoli si vydýchli.
Keď však po dvoch dňoch oznámil, že pôjde do Lazárovho domu, prišli im na um kamene, ktorým sotva ušiel pri poslednej návšteve v Jeruzaleme, a začali ho prehovárať.
Ježiš ich uistil, že pokiaľ nie je tu dvanásta hodina jeho života, nemôže sa mu nič stať.
Pôjde teda a zobudí Lazára, ktorý zaspal...
Ak zaspal – namietali učeníci –, ozdravie a cesta do Betánie nie je v tom prípade potrebná...
Ježiš vtedy nechal obraznú reč a otvorene im povedal: Lazár zomrel...
A boli asi dokonale zmätení, keď dodal, že sa tomu teší... Nevedeli, že zázrakom Lazárovho vzkriesenia dostáva možnosť posilniť ich vieru vo svoje vlastné vzkriesenie, ktorú budú už zakrátko veľmi potrebovať.
Strach niekedy otvára zmysly. Niekedy ich priviera. V tomto prípade ich privieral.
Najmä Tomášovi, ktorý vyzval ostatných, aby teda šli a umreli všetci spoločne.
Bolo zrejmé, že nezachytil slová, ktorými Ježiš uisťoval, že pokiaľ má od Otca ešte deň, nemôže sa mu nič zlé stať.
Isté je, že z Tomáša, ako aj z ostatných hovorila pri tejto príležitosti láska, ale aj to je isté, že by bola opravdivejšia, keby radšej mlčala a počúvala hovoriaceho Učiteľa a bezhranične mu verila...

II
Pane, ten, ktorého miluješ, je chorý. – Ale to nechce byť výčitka. Len ohľaduplná prosba. Ty sám najlepšie vieš, čo je viac na osoh chorým, ktorých miluješ...

Učeníci mu odvrávali. – Zrejme preto, že boli veľmi úprimní. Ale najmä preto, že Učiteľ bol veľmi trpezlivý...

III
Nie je privilégiom Ježišových priateľov vyhnúť sa bolestným navštíveniam.
Aj oni ich z času na čas dostávajú...
Ale ak prosia toho, ktorý je Vzkriesenie a Život, a nechýba im pritom viera, vždy dostanú pomoc, o ktorú žiadajú... Prosebné slovo jeho priateľov nebýva nikdy márne, ani vtedy nie, keď je také jemné, také ohľaduplné, ako bolo slovo Marty a Márie.
Prosby svojich priateľov Pán vždy nejako vyplní.
Ak si zachováme toto presvedčenie, veľa tým získame my i naši drahí.

IV
Bože, ktorý nám príkladom Marty a Márie ukazuješ, ako treba prosiť, keď sme v tiesni, nauč nás, prosíme ťa, milovať tvojho Syna tak ako ony a veríme, že dosiahneme všetko, o čo budeme žiadať. Amen.