I
Pojem Božieho kráľovstva nie je dosť jasný ani mnohým z nás.
Tým menej bol jasný Pánovým súčasníkom. Zvlášť farizejom.
Keď sa ho pýtali, kedy príde Božie kráľovstvo, snažil sa im tento pojem spresniť.
Jeho odpoveď má dve časti.
Prvou hovorí farizejom o Božom kráľovstve ako o niečom navonok nepostrehnuteľnom, o čom nemožno povedať, či je tu alebo tam...
Druhou časťou, ktorou akoby prvú do istej miery popieral, informuje zas farizejov, že Božie kráľovstvo nie je nejaká mohutná, pevne zorganizovaná cirkev, ktorá pomocou svojich ustanovizní dosiahne časom vládu nad svetom a podrží si ju až do konca vekov.
Má to byť vláda Boha nad človekom, ktorý sa mu slobodne podrobí, ale pritom sa mu môže kedykoľvek slobodne aj vzoprieť.
V tomto zmysle nemožno preto nikdy s istotou povedať o Božom kráľovstve, kde je a kde nie je.
Keďže však podrobenie sa Božej vôli bolo v tom čase v Ježišovi naozaj dokonalé, trvalé a definitívne, mohol farizejom povedať, že Božie kráľovstvo je už medzi nimi...
On bol jeho predstaviteľom, jeho začiatkom i ohlasovateľom. Dnes, keď je jeho prítomnosť medzi ľuďmi rozvinutejšia, širšia, keď sa zjavuje vo vzájomných vzťahoch všetkých, čo sú ovládaní Božími prianiami, dá sa táto jeho veta vysloviť už oveľa hlasnejšie...
Ale pretože Božie kráľovstvo je prvotne v našom osobnom vzťahu k Bohu a tento vzťah býva pre slabosť našej vôle taký nestály, zostáva pravdou i to druhé Pánovo slovo, totiž že o Božom kráľovstve nemožno povedať: Tu je! alebo: Tamto je!

II
Božie kráľovstvo je medzi vami – prišlo medzi vás z Božej dobroty bez akejkoľvek vašej zásluhy.
Privolala ho vaša duchovná bieda, ale ak by ste sa túto nesnažili stratiť, mohli by ste stratiť Božie kráľovstvo.

III
Ak nám záleží na tom, aby Božie kráľovstvo, presnejším výrazom Božie kraľovanie, zostalo v nás a potom aj medzi nami, musíme venovať dostatok pozornosti svojej vôli. Kráľa kráľov a Pána pánov môže poctiť len vzdanie sa takej ľudskej vôle, ktorá je sama mocnou vládkyňou, ktorá má moc nad všetkými mohutnosťami tela a nad všetkými jeho zmyslami, chuťami i nechuťami. Ak sa mu podriadi ľudská vôľa, vládnuca telom, bude jej prostredníctvom vládnuť v nás úplne.
A potom je tu veľká pravdepodobnosť, ba istota, že toto jeho kraľovanie v nás stane sa naším vplyvom na okolie aj Božím kraľovaním medzi nami.
Dobre preto urobíme, ak začneme hneď cvičiť svoju vôľu v dvoch úkonoch: ak ju naučíme podrobovať si telo s jeho žiadosťami a skláňať sa poslušne pred všetkými Božími prianiami.

IV
Vieme, Bože, že ti nič nemôžeme dať, ak ti neponúkneme svoju vôľu, a že si ťa ňou len vtedy uctíme, keď ti ju odovzdáme ako mocnú kráľovnú.
Prosíme ťa preto, posilni naše snahy všetko v sebe jej podriadiť a potom ju so všetkým tebe odovzdať, lebo inak nepríde tvoje kráľovstvo do nás a medzi nás a my neprídeme doň. Amen.