Táto evanjeliová scéna symbolicky naznačuje, ako sa človek postupne stáva Ježišovým učeníkom, ako sa stáva kresťanom.
Keď sa Božím riadením o ňom dozvie, zahľadí sa naňho a vnútorne sa začne hýbať smerom, ktorým on kráčal, čím sa prirodzene vyčleňuje z množstva tých, ktorí doteraz takúto milosť nedostali.
V dôsledku toho zanecháva kruh priateľov i príbuzných a zo všetkého, čomu oni žijú, ponecháva si len to, čo nutne potrebuje pre život.
Postupne začína nadväzovať so svojím vzorom vnútorný dialóg. Oslovuje ho Učiteľ a stáva sa jeho žiakom. Rád, i keď ešte dosť nesmelo, počúva jeho slovo a uvažuje nad ním. Kristova náuka sa tak stáva jeho svetonázorom, jeho životným krédom. Je len prirodzené, že jeho záujem o doterajšie vedecké a či ideologické autority sa utlmuje a stráca, čo sa obyčajne nezaobíde bez spoločenských napätí, nepochopení, ba i odsúvaní.
Novému Kristovmu žiakovi však nejde iba o teóriu.
Ježiš sa stáva preňho aj učiteľom praxe – stáva sa preňho aj Majstrom.
- Keď na otázku: Učiteľ, kde bývaš? dostane pozvanie do Cirkvi, ktorá je tam, kde žije a pôsobí Ježiš, sleduje ho očami viery v úzkom spojení s inými jeho žiakmi v jeho slove, v jeho sviatostiach a pri pomoci, ktorú On poskytuje prostredníctvom Cirkvi svojim bratom a sestrám, najmä trpiacim.
- Tu učeník potom zostáva po celý deň, teda až do konca, pokým nepríde noc a po nej pre všetkých Kristovi verných učeníkov ráno slávneho vzkriesenia.
- A tu by nám vari mala stačiť aj táto jedna kontrolná otázka: Cítime, že z nášho života, z našej cesty za Kristom nevystala ani jedna zo spomínaných fáz?
- Snažili sme sa poznať ho, keď nám ho ukázal nejaký ten Ján?
- Usilovali sme sa nadviazať s ním dialóg a neváhali sme po jeho pozvaní: Poď a viď! vykročiť jeho smerom?
- Stal sa nám z Učiteľa aj Majstrom, niekým, kto žiada od svojich žiakov nielen teóriu, ale aj prax?
- Zostávame pri ňom celý deň?
Keby nám chýbala čo len jedna z týchto učeníckych fáz, bol by to vážny nedostatok, bola by to chyba, ktorú by bolo treba ihneď opraviť.