“Ale nik nehovoril o ňom verejne.”
Príznačné!
Aj pre našu dobu...
Z rozjímaní, z čítania i zo štúdia sme sa už toľko o Ježišovi Kristovi dozvedeli, a napriek tomu sa medzi nami tak málo o ňom hovorí... A ak áno, tak len tak pošepky.
Postupne sa aj my stávame tou mlčiacou verejnosťou.
A už nám pripadá skoro ako samozrejmosť, že sa s takýmto vnútorným vybavením sťahujeme z verejných miest do kostolov, odtiaľ do sakristie, zo sakristie do našich súkromných domov, pravdaže, nie do ich predsiení, kde môžeme hocikedy kohokoľvek uvítať.
Ale tým to ešte nekončí... Odtiaľ sa potom ide aj do ďalšieho súkromia, do našich obývacích izieb a nakoniec za dvere našich spální, kde nám ešte pripomínajú slová a skutky nášho Pána niektoré maľované výjavy z jeho života, hoci aj tie už niekde akosi neisto visia na stenách, akoby sa báli, že aj odtiaľ budú musieť zakrátko preč...
Prečo tento tragický ústup? Prečo toto šepkanie, ktoré postupne vyúsťuje do mlčania?
Evanjelista tu odpovedá: “Zo strachu”...
Z akého?
Najprv zrejme zo strachu pred fanatizmom, nenormálnosťou, hlúpym rigorizmom a smiešnou bigotnosťou, a my by sme tak veľmi chceli zostať normálni, takí, ako sú tí druhí, ktorých je väčšina a majú pokoj...
Potom aj zo strachu, že niekomu pobúrame jeho náboženské presvedčenie, aj keď cítime, že nemá takmer nijaké, ale dnes sa to pokladá za veľkú spoločenskú neprístojnosť...
A ešte vari treba spomenúť aj strach pred Židmi, hoci sa nám niekedy zdá, že je to už anachronizmus.
Povedľa strachu je tu ešte ako príčina nášho mlčania o Kristovi aj naša vlastná náboženská nedostatočnosť.
Aj keď už dlho meditujeme nad Pánovými činmi i slovami, nevieme, keď k tomu dôjde, nič zaujímavé, nič objavné o ňom povedať, hoci by bolo treba, najmä vo vlastnej rodine, kvôli poučeniu, povzbudeniu alebo i napomenutiu.
Bolo by zaiste pre nás osudné, keby sme zabudli na upozornenie, ktoré náš Pán vyjadril slovami: Kto ma nevyzná pred ľuďmi, či už zo strachu alebo z nedbalosti, k tomu sa ani ja nepriznám, ako k svojmu, pred Nebeským Otcom, keď prídem súdiť svet v sprievode svojich anjelov.