Boh je láska a láska chce rozdávať. Preto nám Pán káže prosiť, pričom sa aj on, ako Boží Syn a náš brat, pridružuje k nám. Prosí Otca spolu s nami, za nás a pre nás, a stáva sa tak naším prostredníkom.

Pritom však nechce vychovať z nás pohodlných, nepríčinlivých ľudí...

Chce, aby sme sa aj my zúčastňovali, a to celí, na získavaní Božích darov... Aby sa o ne pričiňoval náš duch, naša duša i telo.

Najprv máme uviesť do činnosti ducha prosbou plnou viery, že dostaneme, o čo prosíme, a plnou aj pokory vyplývajúcej z poznania vlastnej nedostatočnosti.

Potom sa má uviesť do pohybu aj naša druhá zložka, naša duša – náš rozum a vôľa. Pán nás tu vyzýva slovom: Hľadajte... To znamená: keď sa modlíte, rozmýšľajte, čo potrebujete a či to, o čo žiadate, je Božia vôľa aj vzhľadom na tie okolnosti, v ktorých máte vyprosený dar uplatniť.

A potom uplatnite aj druhú mohutnosť svojej duše – vôľu, podľa známeho Tomášovho verša: Quantum potes tantum aude – Na všetko sa odváž, na čo si momentálne trúfaš.

A konečne, máme podľa Pánovho odporúčania zapojiť do svojej modlitby aj tretiu zložku – svoje telo, jeho silu, zručnosť, nohy, ruky, ústa i oči a vôbec všetko, čím sa dá klopať na zatvorené dvere... Hovorí nám: Klopte! Jeho uistenie, že každý, kto prosí, dostane, kto hľadá, nájde a kto klope, tomu sa otvorí, malo by nami hýbať pri každej prosebnej modlitbe.

Ak si opravíme náš doterajší spôsob prosebnej modlitby podľa tohto Pánovho slova, veľmi mnoho sa môže napraviť v našich vzťahoch voči Bohu, voči ľuďom i voči sebe.