Nie sú natoľko dôležité naše majetky, domy, diplomy, vplyvné známosti a vôbec všetko to, čo si tak vysoko ceníme.

Dôležitejšie je to, čo sme, ako to, čo máme.

“Ale sme len to, čo sme pred Bohom. Nič viac a nič menej” – pripomína nám svätý arský farár.

Len Boží pohľad a Boží súd o nás je rozhodujúci. Nie to je pravda, čo si my o sebe myslíme, alebo čo o nás hovoria ľudia.

Keby sme si zakladali na tom, čo si my o sebe myslíme alebo za čo nás pokladajú ľudia, mohli by sme sa časom zaradiť medzi farizejov, ktorých náš Pán nemal rád.
Farizej je spokojný sám so sebou a len o to sa stará, aby mal dobré meno aj pred inými. Preto všetko, čo robí, robí len kvôli ľudskému uznaniu, kvôli ľudskej obľube, obdivu a chvále.

Farizej sa málo zaujíma o to, čo povie o ňom Boh, čím pravdaže odsúva Boha z prvého miesta na druhé, na tretie... alebo oňho vôbec nestojí.

Lenže Boh, ak nie je prvý v našom myslení, v našich slovách a konaní, prakticky nie je pre nás Bohom. Z toho nám vychádza, že farizej je vlastne bezbožný ateista, ktorý si pritom vonkajšími náboženskými úkonmi snaží udržať úctu a vážnosť u ľudí.

Je to teda ateista pod rúškom nábožnosti... Niekto veľmi falošný a nebezpečný.

A to “Beda!”, ktoré mu Pán adresuje, má tu svoje zdôvodnenie.

Vedľa tohto nebezpečného farizejského kvasu stavia Pán pred oči svojim učeníkom aj druhý kvas – ten Herodesov.

Farizej klame, Herodes zabíja deti, prorokov i apoštolov, a tak obidvaja spolu predstavujú toho, o ktorom Pán hovorí, že bol vrahom od začiatku a nikdy nestál v pravde.

A viac už vari netreba o tomto dvojitom kvase hovoriť.

Pánovo slovo: Chráňte sa ho... by nám tu malo stačiť.