Je viac spôsobov, ktorými vyjadrujeme svoj pozitívny vzťah k Bohu, a potom zrejme aj viac druhov modlitby, ktorá medzi týmito spôsobmi zaujíma popredné miesto.
No nie všetky druhy modlitby sú správne.

Presviedčame sa o tom napríklad vtedy, keď dlho prosíme Boha o niečo, a vyslyšanie neprichádza, hoci máme z Božej strany pevné uistenie, že “kto prosí, dostane”.
Svätý Augustín nás tu upozorňuje známou slovnou hračkou na chyby, ktoré pri modlitbe robíme. Hovorí: Mali, mala, male petimus – Zlí sme, o zlé veci prosíme a zle o ne prosíme.

Týchto chýb sa dopúšťame vtedy, keď naša modlitba nestojí na Božom slove, keď je podnietená a ovplyvňovaná len našimi prirodzenými citmi a našimi čisto ľudskými záujmami.

Len počúvaním Božieho slova dostávame správny pohľad na modlitbu. Len s jeho pomocou sa dozvedáme, či to, o čo prosíme, je v zhode s Božou vôľou a či sme mu milí – Boh totiž hriešnikov nevypočuje, a konečne, či je naša modlitba aj dosť úctivá, pokorná a vytrvalá.

Ak nebudeme počúvať Božie slovo, ak budeme voči Bohu hluchí, budeme aj nemí – nebudeme vedieť, čo mu v modlitbe povedať.

Jeho Syn a náš Pán nám tu prichádza na pomoc svojím: Effeta – Otvor sa!

Otvor sa dovnútra i navonok.

Otvor sa Božiemu slovu dovnútra, aby mohlo do teba vojsť. Sprístupni mu svoje srdce. Až keď ti ho ono naplní, začneš hovoriť. Lebo z hojnosti srdca hovoria ústa. Až to bude potom modlitba, ktorú Boh rád vyslyší.

Uzdravenie hluchonemého z Evanjelia by nemalo zostať ojedinelým prípadom...

Chce sa ešte veľakrát zopakovať v modlitebnom živote každého z nás.