Chceli by sme byť ako sa patrí a nejde to...

Roky sa namáhame urobiť aspoň nejaký ten krok dopredu no zisťujeme, že stojíme stále na tom istom mŕtvom bode.

Nie sme spokojní so sebou my sami, a nie sú spokojní ani iní s nami.

A čo je najhoršie, ani Pán Boh, ktorého preto neraz prosíme: Zmiluj sa, Bože, a odpusť...

Keď pred neho predstupujeme v modlitbe, a to aj v takej, v ktorej ho práve prosíme o odpustenie, nevydržíme dlho bez roztržitosti a netrpezlivosti.

A keď sa stretáme s ľuďmi, nevieme sa na niektorých ani pokojne pozrieť, kým od iných nevieme odpútať svoj zrak.

Zverené úlohy dlho odkladáme a príliš rýchlo ukončievame.

Nemáme zatiaľ osvojenú správnu mieru ani v odpočinku ani v jedle.

Keď nás niekto osloví, nevieme začať a keď začneme, nevieme prestať.

Smutní sme, že nemáme, čo majú iní, a keď to dosiahneme, chceli by sme, aby od závisti zosmutneli zas oni.

Zlí sme, mrzí nás to a občas sa pokúšame o zmenu.

No nejde to.

A ani vám to nepôjde – hovorí nám náš Učiteľ a Pán – pokým si nezmeníte srdce.

Ako je úlohou fyzického srdca nasávať krv zbavenú živín a vysielať do celého tela tú, ktorá mu nesie pokrm a teplo a s nimi život, tak nejako vyzerá a funguje v nás aj ten neviditeľný duchovný princíp, na ktorý myslí Pán, keď žiada od nás zmenu...

Ak je toto duchovné srdce pokazené, všetko v nás kazí.

Ak je v poriadku, všetko ozdravuje a usporaduje.

Teraz povedzme, od čoho sa v nás tento duchovný princíp kazí a čím sa napráva.

Obyčajne začína jeho skaza v mladosti, kde sa začnú hlásiť o slovo vášne, ale rozum a vôľa nie sú ešte dosť pripravené čeliť im. Mladý človek zatúži po niečom, čo patrí telu, a potom za tým aj siaha. Svedomie, ako-tak sformované, mu hovorí: Nemal by si... Boh, ktorý je nad tebou, si to nepraje a ľuďom, ktorí sú okolo teba, to škodí. Mladý človek hľadí na všetko cez prizmu svojej záľuby. Ak sa k tomu pridajú reči jemu podobných a knihy obsahujúce pomýlenú teológiu tela, sexu a slobody, skaza je predo dvermi. Hnevá sa na tých, ktorí mu oponujú, závidí tým, ktorí ho predbiehajú v priazni u ľudí, ktorých preto začne ohovárať, aby sa obhájil, ponižovať, aby sa povýšil a premeriavať si nenávistným okom kde – koho.

A je tu ešte možná zmena?

Kým žijeme, vždy je možná. Vyoperovaním srdca, toho kamenného a transplantáciou toho živého a teplého, ako by poradil Ezechiel. Pričom môže byť chirurgom len Boh a skalpelom na obidve strany ostrým ten meč, ktorý priniesol na svet Kristus – meč od neho prijatého a s jeho pomocou uskutočneného slova.