Predstavme si nadprirodzený život ako veľkú jednotku a za ňou dlhý rad núl...

Jednotka nech nám predstavuje to jedno potrebné a nuly za ňou to, čoho sa možno a treba zriecť. Čím viac núl – zrieknutí, tým väčšia hodnota a istota jednotky.

Hodnotu jednotke dáva Syn z toho, čo dostal od Otca.

Ako?

O tom nás informuje on sám...

Cez svoje slovo. Ono je tým plodivým dotykom, dávajúcim život tomu, čo v nás umrie ako hodnota, ktorým sa aj my z duchovných mŕtvol stávame duchovne živými bytosťami.

Čas tohto oživovania, tohto duchovného kriesenia pre niektorých z nás už prišiel, pre niektorých ešte len prichádza.

Prišiel už pre tých, ktorí už jeho slovo počúvajú, prijímajú a podľa neho žijú.

A prichádza pre tých, ktorí ešte nevyšli v ústrety jeho slovu s dostatočne dobrou vôľou, ktorí jeho slovo iba počúvajú, ale neuskutočňujú.

Stáva sa neraz, že toho, kto odkladá s prijatím Pánovho slova, pohltí náhle hrob.

Keď myslíme na túto eventualitu, malo by nás toto pomyslenie pobádať k tomu, aby sme sa dali čím prv oživiť a zúrodniť Pánovým slovom. Lebo príde deň, hovorí ďalej Ježiš Kristus, ktorý nás všetkých prebudí a vyvedie na svetlo takých, akých nás do seba uzavrel hrob.

Tí, ktorí boli duchovne oživení Božím slovom, pôjdu pre svoje dobré skutky do večného života, ktorý dostanú od Otca prostredníctvom Syna. A tí druhí, ktorí môžu mať všeličo dobré, ale bez základnej jednotky nadprirodzeného života, pôjdu do večnej smrti.

Je veľmi dôležité prijať a žiť Pánovo slovo...

Každé...

A teda aj toto, ktoré sme práve vnímali.