Evanjelium nám hovorí o Pánu Ježišovi, že sa občas uťahoval do samoty a tam sa modlil.
Je zaiste správne, ak si nepredstavujeme jeho modlitbu ako opakovanie naučených modlitbových formuliek. Veď modlitba to nie je monológ...
To je rozhovor – dialóg, čo nám už v detstve pripomínal Malý katechizmus slovami: Keď sa modlíme, s Pánom Bohom sa rozprávame, pričom nám samozrejme úcta k nášmu nebeskému Otcovi, ale i naša potreba, káže viac počúvať ako hovoriť.
Ale prečo náš Pán odchádzal kvôli modlitbe do samoty?
Nazdávame sa, že z dvoch príčin.
Najprv z úcty k hovoriacemu Bohu, a potom aj z potreby verne zachytiť jeho usmernenia, čo sa môže človeku podariť len v samote.
Čo sa toho týka, počujme svätého Bernarda, ktorý narástol na duchovného obra práve v samote. Vo svojom komentári k Veľpiesni hovorí: “Drahá duša, zostaň sama, keď sa chceš venovať tomu Jedinému, ktorého si uprednostnila pred ostatnými. Utiahni sa od priateľov, aj od tých najdôvernejších, ba aj od toho najbližšieho, ktorý ti je ináč veľmi užitočný. Či nevieš, že máš žiarlivého Ženícha, ktorý sa ihneď vzdiali, ak pri tebe nájde niekoho iného?”
Na ilustráciu jeden možný prípad z našej skutočnosti: Ak dievča, čo kráča so svojím nádejným ženíchom ulicou, pasie očami po iných, zakiaľ jej on dôverne rozpráva o svojich plánoch do budúcnosti, nielenže uráža jeho lásku, ale zanedbáva aj prípravu na pokojný život v dvojici.
A takto nejako vyzerajú aj naše rozhovory s Bohom, ak nehľadáme čo hľadal Pán: ústranie s Otcom, ktorým ho uprednostňoval pred všetkým ostatným, aby sa potom vrátil poučený a povzbudený k svojmu poslaniu.
V tomto evanjeliovom úryvku nás k tomu on sám vyzýva svojím príkladom. Ale je v Evanjeliách aj také miesto, kde nás aj slovami vyzýva vyhľadávať samotu: Keď sa idete modliť, – hovorí – vojdite do svojej komôrky, zavrite za sebou dvere a tam sa modlite k Otcovi v skrytosti.
On bol veľmi chudobný. Nemal kde hlavu skloniť. Nemal svoj dom a v ňom nejaký ten kútik, ako máme my. Odchádzal preto do samoty v prírode, obyčajne na niektorú horu. Nebál sa s tým spojených ťažkostí, lebo mal veľkú lásku k Otcovi a veľkú túžbu porozprávať sa s ním.
Porozmýšľajme, čo by mohlo byť vhodným miestom pre vážnejšie rozhovory s nebeským Otcom v našom dome...