Milí bratia a sestry!
Dnešný sviatok bol kresťanskému ľudu veľmi blízky už od prvopočiatkov kresťanstva. Ako je známe, pripomíname si v ňom aj telesné oslávenie stvorenia, z ktorého si Boh vy-bral Matku, a ktoré Ježiš na kríži dal za Matku celému ľudstvu.
Dnešná slávnosť nám môže pripomínať zmysel a cieľ našej púte na zemi, tak ako nám to hovorí katechizmus pre malých a veľkých: Načo sme na svete? Na svete sme nato, aby sme Boha poznali a milovali, jemu slúžili a boli spasení, to jest, s ním raz v nebi večne šťastní.
Na povzbudenie nemusíme loviť príklady z nášho života. Božie slovo nám samo dáva žiariaci príklad v osobe Panny Márie ako žiť, ale hlavne ako veriť, aby sme sa aj my dostali do neba.
„Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac...“
Pre niekoho známy alebo neznámy výjav z prvého čítania. Keď som bol kaplánom v Martine, stretol som sa s akademickým maliarom Ladislavom Záborským, ktorý umelecky zobrazil tento výjav. On obrazy nielen maľoval, ale každému dal aj konkrétny názov, dušu. Pri tomto obraze mi povedal, že „hovorí“ o konštantnej viere Panny Márie. Ako? Majster mi povedal: „Mesiac je symbolom nestálosti človeka. Raz verí, raz neverí, tak ako mesiac raz vidno, inokedy nevidno. Ale Mária, tá mala vždy pevnú a živú vieru. Vždy bola ochotná pohotovo a radostne plniť Božiu vôľu. S nami ľuďmi je to niekedy veľmi komplikované. Veď sa dobre poznáme.“
Milí bratia a sestry, Božie slovo nám naozaj len potvrdzuje konštatovanie dnes už zosnulého L. Záborského. Po-zrime sa spoločne, ako to bolo v živote Márie. Pri zvestovaní dáva jasné „áno“ na Boží plán spásy s ľudstvom. Jej viera je ďalej činná, ochotne a pohotovo reaguje na správu, ktorú sa dozvedela od anjela ohľadom príbuznej Alžbety. Hneď ju ide navštíviť, aby staručkej príbuznej pomohla. A Pán nemešká, potvrdzuje a pre nás všetkých nám dáva za vzor Máriu, aby sme boli ochotní vždy povedať „áno“ na Pánove oslovenia v našom živote. Oplatí sa to vždy, aj keď tomu nerozumieme. Pán to potvrdil slovami Alžbety: „A blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“ Ďalej môžeme pozorovať, že Mária nešomre, ale odvážne odchádza z pokojného Nazareta do rušného a nepohostinného Betlehema. Privádza na svet Božieho Syna na najchudobnejšom mieste, čo ju muselo stáť veľa síl, no hlavne pokory. Ona to zvládla na výbornú. S odvahou v nočnú hodinu uteká do Egypta, aby spolu so sv. Jozefom zachránili malého Ježiška. Po pár rokoch opäť migrujú domov. Mária sa vracia späť do Nazareta, kde jednoducho, nenápadne, skromne ale zodpovedne vychováva Božie dieťa, Ježiša. So svojím manželom dbajú o náboženskú výchovu dieťaťa, a preto pravidelne putujú na výročité sviatky do Jeruzalema. Počas verejného účinkovania sprevádza a poslúcha svojho Syna, čo môžeme vidieť na svadbe v Káne. A sprevádza ho nielen pri radostiach, najmä jej prítomnosť pri kríži svedčí o jej veľkej viere. A na záver ju vidíme, že sa neutiahla do ulity, no spolu s učeníkmi očakávala príchod Ducha Svätého.
Taká bola naša Panna Mária, ktorú si jej Syn aj s telom vzal do neba. Je pre nás vzorom, aby sme ju verne nasledovali a mohli sa s ňou raz v nebi stretnúť. Taká bola a stále je. Ona je aj naša Matka, ktorá každého človeka, ktorý prichádza na svet, vinie do svojho náručia. Čo to pre nás znamená? Aby sme počas celého nášho života nezabudli, že máme Matku, ktorá nás stále miluje aj napriek našim pádom a nevere. Ona si uvedomuje a dobre vie, že každý z nás je božie dieťa. Chce aby sme boli šťastní a neskončili zle. Ona zároveň za každého oroduje u svojho Syna, Ježiša, aby nám daroval milosť viery, ktorá nám pomáha na ceste do neba.
„Buďme si istí, že Panna Mária zhora sleduje naše kroky s nežnou ustarostenosťou, utešuje nás v hodine temnôt a búrky a bezpečne nás vedie svojou materinskou rukou. Povzbudení týmto vedomím napredujeme v dôvere na našej púti kresťanského úsilia tam, kam nás vedie Božia prozreteľnosť.“ (Pápež Benedikt XVI. 27.08. 2006)