Brat, sestra!
Tento príhovor som robil v značnom časovom predstihu. Nevedel som teda odhadnúť, aké Vianoce 2020 budú svojim priebehom na našom Slovensku i vo svete. A to vzhľadom k nám, už dobre známej situácii s novodobým koronavírusom… A s príslušnými obmedzeniami, s tým súvisiacimi. No jedno zistenie ma vtedy upokojilo. Ktoré? Predsa prvé, prvučičké Vianoce „v meste Betleheme“ boli bez porovnania obmedzené! Ale prebehli v tom najdôležitejšom programe celkom bezchybne. Tak, že z nich odvodzujeme už vyše 2000 rokov všetky ostatné Vianoce. Aj tieto, kedy pre rozličné obmedzenia? (sme boli možno včera v zmenšenom počte účastníkov pri Štedrovečernom stole a žiaľ aj pri stole Eucharistickom v Božom chráme…). A iste ešte by sme vedeli dodať aj ďalšie nepriaznivé veci, ktoré nám kazili tradičnú sviatočnú náladu.
Vianoce však, ako je známe, z liturgického hľadiska nie sú limitované iba na Štedrý večer a na samotný dnešný deň “Narodenia Pána“. U nás kresťanov katolíkov sú predsa náplňou aj v pokračujúcom „Vianočnom období“, čo trvá niečo vyše dvoch týždňov, do Sviatku Krstu Krista Pána.
Dnešné časti už počutého Božieho slova nám môžu pomôcť, aby sme osobne, či rodinne, alebo v nejakej inej situácii, vedeli prežívať toto obdobie celkom „fajn“.
Samozrejme, že všetky spomínané texty, či starozákonné, alebo novozákonné, sú priamo, alebo nepriamo zamerané na prvé historické Vianoce – príchod Božieho Syna na tento svet. A teda sú nám veľkou pomocou účinne prežívať aj tieto prítomné.
Úryvok zo starozákonnej Knihy proroka Izaiáša (1. čít) Prorok veľmi živo opisuje návrat zajatého Izraelského ľudu v Babylone domov, hlavne do Jeruzalema. Vidí posla, ktorý oznamuje príchod putujúcich a tak aj príchod novej doby, doby spásy a pokoja. Tu je naznačená aj neskoršia nová doba v pravom slova zmysle – doba príchodu Mesiáša!
>Autor Žalmu 98 vyzýva vyvolený národ oslavovať Pána „novou piesňou“ za „víťazstvo“. O aké víťazstvo ide? Ide predovšetkým o to, ktorým sa začne Mesiášova éra, predpovedaná prorokmi. Celá živá i neživá príroda sa má pripojiť k radosti ľudí, že prichádza nový, spravodlivý Kráľ.
Úryvok z novozákonného Listu Hebrejom (2. čít.) je vlastne úvod do neho. Svätopisec v ňom dokazuje ústrednú tému Listu: Osoba Božieho Syna a jeho vykupiteľské dielo je cieľom a korunou Starého Zákona, ktorý bol len prípravou na Nový Zákon. Tam Boh zvestoval ľuďom svoje zjavenie nepriamo, prostredníctvom prorokov, tu však priamo, cez svojho Syna, ktorý je s ním tej istej podstaty – teda prirodzenosti („obraz jeho podstaty“). V ňom sa definitívne splnili prisľúbenia dané praotcom.
A nakoniec sme si vypočuli začiatok Jánovho Evanjelia. tzv. Prológ. V ňom autor predstavuje „Slovo... u Boha“. ( Dôležitá poznámka: Toto „Slovo...“je s veľkým „S“. Teda ide o druhú Božskú osobu - Božieho Syna, na rozdiel od slova s malým „s“, ktoré je obsahom napísaného Sv. Písma. V tomto úryvku je vlastne v skratke a veľmi výstižne charakterizované už historické vystúpenie tohto Slova, ktorého Ján označuje ´pravým svetlom´. I odpoveď osvecovaných. Jedna negatívna, odmietavá. Druhá pozitívna. Príslušníci tejto druhej skupiny sú označení Božími deťmi.
Brat, sestra!
Skúsme sa teraz, ku koncu uvažovania, vrátiť k tomu, čím sme začali: Vianoce 2020…
Ako veriaci ľudia, ktorí majú mať na všetky malé i veľké udalosti okolo seba nadhľad a uvedené úryvky Sv. Písma nám mohli v tom dosť značne pomôcť, aby sme súčasné krušné časy, a teda i tieto Vianoce, mohli prežívať inak než premnohí dnešní beznádejší ľudia...
Treba ale začať spievať „novú pieseň“, veď „Víťazstvo je dielom jeho pravice a jeho svätého ramena“ Vtedy v spomínanom období návratu vyvoleného národa domov to bolo na základe opravy jeho viery i poslušnosti Božím výzvam. A teraz to nepôjde inou cestou…
Príbeh, ktorým zakončujeme naše uvažovanie nám môže potvrdiť, že Vianoce môžu byť pekné aj u tých, ktorí prežívajú mimoriadne ťaživé situácie, ak sa však vtedy usilujú o cvičenie sa vo veriacej poslušnosti Božím výzvam.
Aké asi mohli byť Vianoce r. 1944 v meste Martine v domácnosti tých a tých mladučkých novomanželov? Skúste si dať odpoveď na to sami:
Približne pred 17 rokmi som bol na kúpeľnej liečbe v Dudinciach. Pri stole v jedálni som objavil jedného z dvoch spoločníkov – staršieho, všeobecne známeho slovenského akad. maliara, najmä pôsobivými obrazmi s Biblickou tematikou… (M. i. pre pár rokmi už zomrel vo vysokom veku života).
Pochopiteľne, počas niekoľkých týždňov sa všeličo predebatovalo. Osobitne mi utkvelo z úst tohto vážnejšieho veriaceho „Majstra“, ktorý si za svoju vieru a Kristovu Cirkev veľa vytrpel v 50. rokoch minulého storočia, nasledovné podelenie sa z jeho spomienok:
„S mojou sme sa vzali v Martine, keď Povstanie v meste bežalo na plné obrátky. (Pozn.: Šlo teda, podľa zmyslu o august, resp. začiatok septembra). Nemali sme nič, iba osobné veci v kufri a nejaké 2 ks najnutnejšieho nábytku… Známi nám požičali maličkú, skromnú izbietku. Nebolo to neviem čo, ale pre začiatok vďaka ti Bože!
Po nejakom čase v noci nám zaklopal na dvere môj známy Dominik. T. (Pozn: Neskorší slov. spisovateľ): “Ide po mne gestapo“ hovoril potichu s pobledlou a vystrašenou tvárou, „Tu máte kľúče od môjho bytu, ja musím rýchlo evakuovať, prosím Vás, zaujmite ho, aby mi ho nevzali. Máte ho so všetkým k dispozícii“.
Po našom, tiež rýchlom presťahovaní tamtiež...“ pokračoval môj spoločník, „sme otvorili tento jeho byt. Zostali sme v tichom úžase. Kompletne všetko zariadené, aj komora s potravinami… Tu sme zostali až do konca Povstania (Pozn.: Podľa zmyslu do jari 1945).
Potom sme sa rozbehli do rodinného života už vlastnou osou...“