4. nedeľa v Cezročnom období rok „B“

Bratia a sestry, v dnešnú nedeľu čítame text z Markovho evanjelia z prvej kapitoly. Evanjelista Marek opisuje kázanie Jána Krstiteľa na púšti. Potom Ježišov krst a zmieňuje sa o tom, že Pán Ježiš je pokúšaný diablom. Opisuje tu povolanie prvých učeníkov. Uzdravenie posadnutého, čo je témou dnešnej nedele ako prvý exorcizmus, čo urobil Ježiš, ako ho opisuje evanjelista Marek. Bolo to v Kafarnaume teda v meste pri Genezaretskom mori. Ježiš učí v synagóge.

Učiť ľudí poznať Boha to bolo jedno z veľmi dôležitých aspektov, ktoré Pán Ježiš robil. To bola jeho veľmi dôležitá úloha, ktorou oboznamoval ľudí o svojom a Otcovom božstve. Ale ako čítame žasli nad jeho učením, lebo učil nie ako zákonníci, ale učil ako ten, čo má moc. Učil a zjavil ľuďom Boha. Diabol, ktorý to hneď spozoroval nenechal na seba dlho čakať. Pretože vďaka okultným praktikám vtedajších pohanský národov bolo mnoho ľudí diablom obsadených. Pán Ježiš ho vyhnal z toho človeka. Diabol zalomcoval ním a s veľkým krikom z neho vyšiel.

Uzdravovať, to je druhá vlastnosť Pána Ježiša. Predovšetkým však z moci zajatia diabla. Z pút diabla. Oslobodzovať človeka z moci diabla. Človek keď kradne, dvakrát tak rýchlo koná a dvakrát toľko unesie. Kradnime diablovi duše! Možno sa spýtame prečo to Boh dopustí? Odpoveď je aj tá aby nám ukázal, že on má moc nad diablom. A že keď budeme s Bohom on nám pomôže víťaziť nad pokušeniami. A nemusíme sa báť. Len treba vôľou chcieť, rozhodnúť sa nevpustiť diabla do seba. Nevpustiť pokušenie do seba. Diabol proti našej vôli nikdy do nás nevstúpi, ak mu neotvoríme. Ak pred ním dvere svojej duše hneď pribuchneme.

A ešte jedna poznámka v závere. Keď chceme vyhnať diabla, nikdy to nerobme s ním. Sám proti sebe nikdy nepôjde. Inak povedané zlo zlom nevyženieme. Keď ho chceme vyhnať z iných, musíme ho vyhnať najprv so seba. To je veľké tajomstvo života. Amen.