Ako často chcú byť ľudia výnimoční. Vyhľadávajú exkluzivitu. Len aby sme boli iný, lepší ako ostatní. Hľadáme spôsoby ako nemusieť robiť veci, ktoré sú povinné pre všetkých. Ako veľmi je rozšírená korupcia. A sme ochotní všeličo vymyslieť aby sme boli uprednostnení. Je to zakorenené hlboko v človeku.
A dnešný sviatok nám dáva krásny príklad Boha, ktorý neuprednostnil svojho Syna, nevybavil mu žiadnu protekciu ale podrobil ho všetkým povinnostiam, ktoré vyplývali zo zákona. Ježiš sa stal sa podobný ľuďom vo všetkom okrem hriechu.
Je to veľký príklad a pozvanie pre každého z nás aby sme sa nesnažili vyhýbať veciam o ktorých si myslíme, že my ich nepotrebujeme. V duchovnej oblasti to môžeme aplikovať na oblasť pokory. Pokora je uvedomenie si pravdy o človeku. Nikdy nemáme dosť pokory. Aké je dôležité uvedomiť si, že sám od seba nič nedosiahnem a pred Bohom som iba prach a popol a všetko čo mám som dostal. Moje sú akurát tak hriechy. Toto uvedomenie si vlastnej neschopnosti, ma paradoxne môže priviesť k postupu vo vzťahu k Bohu a blížnym. Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom, hovorí kniha Prísloví (Prísl 9,10). Boh sa pyšným protiví ale pokorným dáva milosť. (1. Pt 5,5) Čiže ak uznáme svoju malosť Boh pristúpi a svojou milosťou nás zdvihne a dá nám silu konať dobro a priblížiť sa bližšie aj k nemu samotnému.
V dnešnom evanjeliu máme viacero príkladov pokorných ľudí. Simeon, ktorý pokorne celý život čaká na stretnutie s Mesiášom. Mária a Jozef, ktorí napriek vedomosti o Božskom pôvode Ježiša plnia židovské príkazy. Je tam aj prorokyňa Anna, ktorá v tichosti celý život slúžila Bohu. A takto v tichosti, pokore a poslušnosti začalo veľké Božie dielo spásy pre celý svet.
Nech nás dnešný sviatok povzbudí k obetovaniu samého seba, pre tichú pokornú službu blížnym. A Boh bude cez nás uskutočňovať svoje diela.