Mnohé situácie by sme si nevedeli vysvetliť, keby sme nevedeli o diablovi. On je síce neviditeľný padnutý anjel, ale jeho pôsobenie vo svete je zreteľné: vojny, genocídy národov, hladomor, rôzne nespravodlivosti, satanizmus medzi mládežou a v hudbe, správy o posadnutosti... A aj sami dosvedčíme, že vo svojom srdci občas počujeme hlas Zlého. Nazývame to pokušeniami. On síce nemá nad nami moc, ak nesúhlasíme, ale nás chce oklamať, aby sme neverili Bohu, iba jemu. Eve tiež klamal a pôsobil na jej pudy, na jej trojitú žiadostivosť... Ovocie zo stromu vyzeralo chutné, krásne a na poznanie vábivé = žiadostivosť tela, očí a pýcha.
Dokonca si trúfol aj na Božieho Syna, keď sa stal človekom. Tiež ho 3x pokúšal. 1. Urob z kameňov chleby, nikomu tým neublížiš a sebe pomôžeš. Pre Ježiša by to však znamenalo odvrátenie sa od Boha, ktorý sa včas o človeka postará. 2. Chceš si získať ľudí, dám ti nad nimi moc, ak sa mi pokloníš. Aj to Ježiš odmietol, on chce ľudí získavať pravdou, dobrom a láskou, chce ich obdarovať, nie ovládať. 3. Sprav divadlo, senzačné predstavenie, skoč z veže a ľudia ti budú tlieskať, budeš populárny, zaujímavý. Chytíš ľudí za srdce, za city. Nie tak, toto nie je Božia cesta. Ja pôjdem cestou kríža.
A teraz si rozoberme, ako nás diabol pokúša v súčasnosti. 1. pokušením je konzumizmus. Mať veľa, mať sa dobre, mať príjemný deň a pohodlie. Konzumovať nielen jedlo, ale i zábavu, hoci aj tú nečistú. Sedieť pred televízorom, monitorom a pasívne do seba všetko nasávať. To je politika cukru. Komunizmus mal politiku biča a chcel likvidovať vplyv viery na ľudí ateizmom, ale nebol až tak úspešný. Preto padol a pretlačil sa sem praktický materializmus zo západu. Proste ľudia kvôli peniazom, majetku, kariére a zábave sa oveľa ľahšie odvracajú od Boha. Kostoly sa vyprázdňujú a na západe už aj predávajú. Odolajme, veď človek nie je iba telo, ale má aj dušu. Lebo ak kvôli chlebu sa zriekneme viery, nakoniec nám zoberú aj ten chleba. S tým, že už ani slobodní nebudeme. Taliani majú príslovie: Kto berie dar, predáva slobodu. Najmä ak je to dar od diabla.
2. pokušením dneška je tzv. ideologická kolonizácia, ako to nazýva pápež František. Je plazivá a zákerná, chce naplniť srdce človeka miesto Boha. Tu ide o moc. A aby ľudia boli ľahko ovládateľní, treba im zobrať 3 hodnoty: kresťanstvo, národ a rodinu. Niekto by tu pridal ešte aj pôdu. Kresťanské korene nemajú miesto v modernej spoločnosti, národy treba dobre pomiešať, a rodinu spŕzniť tzv. rodovou ideológiou, ktorá pretláča moderné výsady: ako homomanž., prerobenie sa na ženu, či muža, boj medzi mužmi a ženami. Odolajme: „Moderná doba so sebou prináša istý paradox: Začíname podriaďovať svet okolo seba vlastnej ideológii nekonečnej iluzórnej rovnosti. Lenže ono to nejde, pretože ešte ani zďaleka nie sme vládcovia sveta. Mali by sme sa zase začať riadiť realitou. Biológia je založená na reálnych a overiteľných faktoch. Ako napríklad na tom, že cicavce, medzi ktoré patrí aj človek, majú iba dve pohlavia a že medzi tými pohlaviami existujú vrodené rozdiely.”
3. pokušenie je veľmi silné, až manipulatívne. Diabol rád na nás pôsobí cez masmédia. Ak človek nekriticky všetko prijíma, necháva si vymývať mozog. V Apokalypse sv. Ján píše o diablovi ako o šelme. „Zvádza obyvateľov zeme znameniami, nahovára obyvateľov zeme, aby urobili obraz šelme, čo má ranu od meča a ožila. A bolo jej dané, aby do obrazu šelmy vložila ducha, aby obraz šelmy aj hovoril a pôsobil, že každý, kto sa nebude klaňať obrazu šelmy, bude usmrtený.“ Obraz šelmy milý a pôsobivý, číha na nás i z malej obrazovky. Buďme konkrétni. Masmédia veľmi útočia na Cirkev najmä tam, kde mocní a bohatí chcú presadiť novú ideológiu (USA, Írsko, Čechy, Poľsko, Slovensko...). Tou zámienkou sú pedofilné škandály, ktoré musia aj v Cirkvi riešiť. Masmédia sa hrajú na najvyššieho sudcu. Ale oklamú len tých, ktorý majú slabú pamäť alebo nepoznajú minulosť. Viete, čím boli známe 70 roky 20. storočia? Z Ameriky do Európy došla tzv. sexuálna revolúcia: vyzývavé oblečenie, pornografia, striptíz, voľná láska, všetko je dovolené, človek je slobodný, môže si robiť, čo len chce. A kto toto vtedy šíril a znemravňoval ľudí? No predsa masmédia, filmový, hudobný a pornografický priemysel! Pedofilný film získal vo Francúzku filmovú cenu. Žiaľ tejto sexuálnej ideológii uverili aj mnohí kresťania. A ešte sa medzi nimi objavili falošní proroci, ktorí hlásali: Nemusíte sa riadiť učením Cirkvi a pápeža, ktorý odsúdil sex bez manželstva a bez rešpektovania Stvoriteľa pri odovzdávaní života. Riaďte sa svojím svedomím a užívajte antikoncepciu. Lenže svedomie nie je náš názor alebo mienka väčšiny, ale rozumová schopnosť aplikovať Božie prikázania na situácie, ktoré prežívam. Potom aj pedofil by si mohol povedať: To nie je zlé, to je láska.
Dnes žneme to zlo, ktoré masmédia pred 50 rokmi zasiali. A dejiny sa opakujú. Aj teraz chcú masmédia presadiť ešte väčšie nemravnosti a zvrátenosti, dokonca i nevinné deti tým chcú skaziť: gender ideológiu tlačia do škôl a na západe i do škôlok. A čo my? Odoláme? Postavíme sa ako kresťania proti zlu? Ak nie, rátajme s tým, že masmédia o 50 rokov nás zas budú odsudzovať, keď budú vysielať srdcervúce príbehy dorastených detí adoptovaných gejmi, detí kupovaných na trhoch sprostredkujúcich prenájom cudzej maternice, detí, ktoré oklamali tým, že sa budú lepšie cítiť v inom pohlaví, a potom sa chceli zabiť, detí ukradnutých juvenilnou justíciou plodiacou takých ako Brejvik!
Posledný rok sme zamestnávaní masmediálnym „divadlom“ zvaným Covid. A ak si máme z tohoto niečo odniesť, nejaké to poučenie, tak by to mohlo byť toto: Ak si chránime telo pred vírusmi mnohými drastickými opatreniami, lebo ide o život, o to viac si chráňme dušu pred niečím horším ako vírusy. Chráňme si dušu pred pokušiteľom, lebo nám ide o život, ten večný život. Lebo boj o duše neprestal, nemá prestávku.