Bratia a sestry, zvláštnosťou dnešnej svätej omše na Kvetnú nedeľu je, že sme ju začínali mimo kostola. Svätú omšu predchádzal obrad svätenia bahniatok, počúvali sme Božie slovo z Matúšovho evanjelia, ale nielen počúvali, aj sami sme sa zapojili do sprievodu, ktorý odprevádzal Pána Ježiša do Jeruzalema, keď sme aj my spolu s kňazom slávnostnou procesiou a spevom vstúpili do chrámu.
Témou dnešnej homílie bude práve vstup Pána Ježiša do Jeruzalema. Podľa židovského zvyku Pán Ježiš minimálne jeden krát za rok prichádzal ako pútnik do Jeruzalema, aby sa zúčastnil sviatkov. V svätom Písme nachádzame stať, keď mal dvanásť rokov, ako prvý krát prišiel do svätého mesta a nechal sa tak zaujať tým, čo videl v chráme, až sa pozabudol a zostal tam niekoľko dní. Svätý Jozef a Panna Mária ho s bolesťou hľadali a našli ho práve v chráme zabratého do rozhovoru s učiteľmi zákona. Aj za svojho verejného účinkovania viac ráz prišiel do Jeruzalema a navštívil i chrám. V chrámovom stĺporadí učil ľudí a uzdravoval ich a v evanjeliu nachádzame opísanú udalosť, ako vyhnal predavačov i dobytok z chrámového nádvoria. Viac ráz teda vstupoval Pán Ježiš do Jeruzalema, ale dnes jeho vstup bol odlišný, úplne iný, pretože vedel, že to je jeho posledný vstup, že nastupuje na krížovú cestu.
V blízkosti Jeruzalema pri Olivovej hore posiela dvoch učeníkov, aby z blízkej dediny priviedli somára, na ktorom by vstúpil do mesta. Na tomto mieste svätý evanjelista Matúš nezabúda pripomenúť, že je to symbolické gesto, v ktorom treba vidieť naplnenie proroctviev Izaiáša a Zachariáša o vstupe Mesiáša, Pomazaného do svätého mesta: "Povedzte dcére sionskej, hľa tvoj kráľ prichádza k tebe, tichý, sediaci na oslici, na osliatku, mláďati ťažného zvieraťa."
Okolití ľudia spoznali čas Mesiáša a Ježiša vnímali ako kráľa, ktorý prichádza a s úctou, slávnostne ho privítali, mávali palmovými ratolesťami na znak slávy, kládli svoje šaty na zem do prachu, aby z nich utvorili koberec, po ktorom mohol prejsť Dávidov syn, Ježiš a ktorého pozdravovali. Ťažko posúdiť, nakoľko úprimné bolo toto ich nadšenie. Isto, ak sa niekto chystá na slávnosť, stupňuje sa očakávanie čohosi veľkého a ak je to v kruhu viacerých ľudí, nadšenie a oduševnenie narastá. Nezabudnime nato, že ten istý ľud, ktorý teraz prevolával Pánovi na slávu, hosana, o niekoľko dní na podnet náboženských predstavených ešte hlasnejšie kričal a žiadal si odsúdenie a smrť od Piláta pre Ježiša. Ľud sa dá ľahko ovplyvniť. V jednom okamihu je schopný skočiť do ohňa a oduševniť sa za nejaký dobrý nápad a vzápätí sa v ňom môže zrodiť hnev a nenávisť.
Pán Ježiš sa nestaral o okolitý ľud, nedal sa strhnúť jeho oslavou, lebo už v tej oslavnej chvíli prežíval utrpenie krížovej cesty. Smutne hľadel na mesto, pred ktorým stál a učeníci mohli počuť jeho povzdych: "Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti, ako sliepka zhromažďuje svoje kuriatka pod krídla a nechceli ste." Pán Ježiš teda vedel, čo ho čaká v Jeruzaleme, ale ani na okamih nezaváhal. Ani mu na myseľ neprišlo, aby sa otočil a zachránil sa. Trikrát svojim učeníkom a apoštolom hovoril, čo ho čaká v Jeruzaleme, utrpenie a smrť. Do poslednej chvíle chcel a spĺňal Otcovu vôľu, chcel za nás trpieť a zomrieť a tak nás vykúpiť.
Bratia a sestry, dnešným dňom, Kvetnou nedeľou vstupujeme do Veľkého týždňa. Sú pred nami udalosti poslednej večere, zajatie Pána Ježiša jeho utrpenie, krížová cesta, smrť na kríži i slávne zmŕtvychvstanie. Pán Ježiš nás pozýva, aby sme spolu s ním prežívali tieto okamihy našej spásy, aby sme boli s ním v jeho posledných hodinách jeho pozemského života, v jeho utrpení i víťazstve, nie ako diváci, ale ako tí, ktorí v modlitbe, v poklone pred krížom na Veľký piatok, v adorácii pred vyloženou Sviatosťou Oltárnou na Bielu sobotu sme s ním spojení, zúčastnení. Toto nech je naša viera v Neho, toto nech je naša láska k Nemu. Amen