Oslíka poznáme ako deti zo ZOO. Osol, odborne somár je už dlhé veky zdomácneným zvieraťom. Tento sivo sfarbený bylinožravec sa používa predovšetkým na nosenie bremien, keďže dokáže uniesť až 300 kg. Okrem sily poskytuje aj mlieko a mäso. Jeho meno si občas požičajú ľudia, aby ním počastovali niekoho, kto im pripadá nešikovný, neschopný, hlúpučký. Ale je v histórii tohto zvieracieho druhu aj jeden zvláštny, výnimočný oslík: kráľovský oslík, kráľov oslík.
Sám Ježiš – Kráľ kráľov, si za „dopravný prostriedok“ na svoj príchod do Jeruzalema zvolil práve toto zviera. Osliatko, somárik, zviera na nesenie bremien sa vtedy musel cítiť ako kráľ, všetci mu podkladali pod nohy svoje plášte, olivové ratolesti a volali na slávu... Ježišovi. Ktovie, čo si ten oslík vtedy myslel. On sám však mal nezastupiteľnú, dôležitú, významnú úlohu, ktorú dobre vyplnil a stal sa tak súčasťou Ježišovho príbehu.
Ježiš sa dnes necháva niesť oslíkom, necháva sa vítať ako kráľ, necháva sa pozdravovať a prijíma volanie na slávu pre neho. Ale zároveň máme pred sebou už aj iný obraz. Veľmi blízko Ježiša, ktorý „je nesený“, je Ježiš, ktorý „sám nesie“. Pomocou biblických textov už dnes vidíme Ježiša, ktorý nesie na sebe veľkú ťarchu, náklad, bremeno našich hriechov, slabostí, pádov... Izaiáš hovorí už o tom, čo budeme liturgicky sláviť na Veľký Piatok. Ježiš vypĺňa proroctvo o služobníkovi Jahveho, ktorý si nezakryl tvár pred potupou a slinou. Vypočuli sme si s vierou tiež opis jeho umučenia podľa Marka. Stal sa poníženým, s prirodzenosťou sluhu, poslušný až na smrť na kríži. V slovách apoštola Pavla z listu Filipanom vidíme Krista, o ktorom vieme, že je zmŕtvychvstalý, živý. Na jeho meno sa zohne každé koleno k poklone a ústa i srdce vyznávajú: Ježiš Kristus je Pán! Kristus je ten istý, včera, dnes i naveky. Trpiaci, vzkriesený a oslávený.
Kvetná nedeľa je v Cirkvi osobitne venovaná mladým, a preto si vás chceme dnes všimnúť, drahí mladí chlapci a dievčatá, muži a ženy. Máme z vás radosť, že ste medzi nami. Že aj takto svedčíte o vašej viere, o túžbe byť s Ježišom. Vy ste tí, ktorí často sršíte tvorivosťou a humorom, niekedy úprimným, inokedy predstieraným. Vy mladí viete veľmi dobre zahrať rôzne roly, divadlá, úlohy, masky... Máte radi hru. A tak by som chcel, inšpirujúc sa oslíkom nesúcim Ježiša, pozvať dnes k jednej hre. Nielen vás, milí mladí, ale všetkých nás, ktorí chceme zobrať svoju vieru vážne: zahrajme sa na toho oslíka. Niesť Krista, zobrať si to za svoju rolu, ktorú mám hrať. Niesť Krista nielen na spôsob masky, nasadenej zvonku. Niesť ho nielen na chvíľku, počas modlitby, v chráme, alebo medzi veriacimi a potom ho zložiť na zem a žiť svoj život bez neho. On sám nás pozýva nechať sa Ním premeniť zvnútra, nechať si ním premieňať srdce, myseľ, vôľu, city, emócie, slová, konanie. Vo všetkom niesť Ježiša! Jeho prítomnosť premieňa. Prosme ho a dovoľme mu, aby nás bytostne premieňal. Aby som so svätým Pavlom mohol viac a viac pravdivejšie povedať: „už nežijem ja, ale vo mne žije Kristus.“ Táto „hra“, ktorá vieme že nie je hrou, ale naším veľkým kresťanským povolaním. Je veľmi krásne a veľké byť takýmto Ježišovým „oslíkom“. Vôbec to človeka neponižuje. Vlastne len s Ježišom, len v Ňom som schopný žiť naplno ako človek. Aby som použil reč mladých – byť autentický, byť sám sebou. Byť tým, kým ma Boh chce mať.
(príklad: sv. Krištof, Christoforus a legenda o tom, ako niesol dieťa – Krista cez rieku)