Drahí bratia a sestry, zvesť o tom, že Ježiš vstal a žije, sa dostala až k nám. Dnes sme ju počuli, dnes o nej spievame. A reakcia? Mnohí zívnu a povedia si: Tak do Vianoc zase pokoj – s kostolom aj so spoveďou! Už zase si budem žiť svoj život ako predtým. Ja dúfam, že to o nikom z nás neplatí.
Verím, že aj my sa chceme podobať ženám, ktoré sa rozpamätali na Kristovu výzvu a slová učenia. Aj my sa chceme rozpamätať na to, čo urobil v našom živote Pán a osobitne mu za to poďakovať. V Ježišovom vzkriesení môžeme opäť nájsť zmysel našich radostí, ale aj krížov, našej práce, našich obiet pre rodinu, tvorenia vzťahov, lásky i odpúšťania.
Osobitne sa chceme dnes rozpamätať na zmŕtvychvstalého Krista a oživiť našu vieru v jeho prítomnosť. Niekedy závidíme učeníkom, že sa mohli Krista dotknúť. Pretože oni nemali len prázdny hrob, ale aj živého Krista ktorého i my máme živého medzi sebou. Kde? V Eucharistii.
Pozrime sa na to, ako tomuto uveril jeden mladý chalan v Taliansku – je to svätec našich dní. Pozor, nebol to žiadny svätuškár, ale celkom obyčajný chalan, volal sa Carlo Acutis – zomrel ako 15-ročný v roku 2006. Mal veľa priateľov, mal rád počítač, programoval na vysokej úrovni, vytváral webové stránky, strihal videá. Bol však chalanom, pre ktorého bol Boh skutočne živý. Boh, ktorého môže prijímať a žiť z neho. Carlo od siedmych rokov, keď bol na prvom sv. prijímaní, nevynechal sv. omšu. Denne prijímal Eucharistiu a nazýval ju diaľnicou do neba. Často chodieval na adoráciu. Chcel, aby aj ostatní milovali Eucharistiu, preto spracoval a sprístupnil výstavu eucharistických zázrakov. Popritom sa snažil pomáhať tým, ktorí ostali bez strechy nad hlavou a núdznych, ktorých stretáva na svojich cestách, až napokon si získava obľubu všetkých. Pred blížiacim sa koncom jeho života obetoval svoje utrpenie za pápeža a celú Cirkev.
Drahí bratia a sestry, ak prijmeme zvesť o tom, že Ježiš žije, tak nemôžeme zostať takí ako predtým. Liturgia nás pozýva znovu sa rozpamätať a prijímať pozvánku na stretnutie so živým Kristom viac ako doteraz. Čo keby sme si povedali – aspoň prvé piatky si budem držať, okrem nedele aspoň raz v týždni sa zúčastním sv. omše. Budem hľadať čas, aby som sa zastavil na adoráciu? Aby som sa stretol so živým Kristom a mohol byť vo svojom živote lepší. Poďme a dokážme, že Ježiš žije! Dokážme svetu, že on nie je v hrobe, ale že je živý aj dnes, že pôsobí v nás a pretvára nás na lepších, že chce pretvoriť tento svet plný beznádeje strachu a smrti. Ježišu, prosíme ťa, pomôž nám skutočne uveriť, že žiješ, pomôž nám prijímať ťa živého v Eucharistii a pozvať ťa do našich životov viac ako doteraz. Amen.