16. novembra 2013 v 73. roku života a v 51. roku kňazstva zomrel kňaz Trnavskej arcidiecézy Mons. Ferdinand Javor. Pohrebná svätá omša za zosnulého kňaza bola vo farskom Kostole sv. Margity Antiochijskej v Šali v piatok 22. novembra 2013 o 10.00 hodine. V ten istý deň popoludní o 15.00 hodine sa konali pohrebné obrady na miestnom cintoríne v jeho rodisku Rišňovce.
Ferdinand Javor sa narodil 3. mája 1940 v Rišňovciach ako prvý z jedenástich detí. Pochádzal z remeselníckej rodiny. Otec Koloman bol stolársky majster, matka Mária bola domáca. Ako najstarší syn najviac pomáhal otcovi v stolárskej dielni, kde bol preňho veľkou oporou. Otec videl, že nie je veľmi zdravý a vybadal aj jeho nadanie, preto ho dal študovať. Maturitu získal na Jedenásťročnej strednej škole v Hlohovci v roku 1957. Už ako chlapec prisluhoval kňazovi pri sv. omši ako miništrant. Počas gymnaziálnych rokov rástlo v ňom aj jeho kňazské povolanie.
Po maturite v roku 1957, veľmi mladý 17-ročný, si podal prihlášku na Cyrilometodskú bohosloveckú fakultu v Bratislave. Bol hneď prijatý. Po úspešnom štúdiu na teologickej fakulte nemal ešte kánonický vek a tak musel po udelení potrebných dišpenzov čakať na kňazskú vysviacku do 4. novembra 1962. Ordinoval ho v Bratislave rožňavský biskup Róbert Pobožný, pretože trnavský apoštolský administrátor - biskup Ambróz Lazík bol v tom čase na II. vatikánskom koncile.
Hneď po vysviacke pôsobil ako kaplán v Nových Zámkoch. V roku 1963 nastúpil na základnú vojenskú službu. V roku 1965 bol ustanovený za kaplána v Malackách, potom v roku 1967 v Bratislave - sv. Martina a nakoniec sa v roku 1970 stal kaplánom v Šali. Od roku 1974 pôsobil ako farský administrátor v Šoporni až do roku 1987, kedy zastával úlohu špirituála v Kňazskom seminári v Bratislave. Od roku 1990 zastával funkciu tajomníka na Arcibiskupskom úrade v Trnave. V roku 2009 bol ustanovený za výpomocného duchovného v Sládkovičove a od júla 2013 až do smrti pôsobil ako výpomocný duchovný v Šali.
Popri pastoračnej činnosti bol cirkevnou hierarchiou poverený spoluprácou pri vydávaní mnohých liturgických, či iných kníh, napr. Svätého písma, ktoré vyšlo v Ríme v roku 1995, Lekcionárov, Liturgie hodín, Liturgických čítaní na každý deň, Misála a i. Svojich blízkych povzbudzoval a udivoval vytrvalosťou v práci, neraz aj do neskorých nočných hodín. Jeho službu Cirkvi ocenil aj Svätý Otec Ján Pavol II., keď ho menoval za kaplána Jeho Svätosti. Mons. Ferdinand Javor si zvlášť cenil kňazské spoločenstvo, ktoré obohacoval svojou prítomnosťou a svojimi schopnosťami, ktorými ho obdaril Pán.
Na každom pôsobisku ho ľudia poznali ako kňaza s povzbudivými homíliami pre život. Vedel sa priblížiť deťom i dospelým. Svojou srdečnosťou a povzbudivým slovom si vedel vytvoriť veľmi blízke vzťahy, ktoré pretrvávajú až dodnes.
