Drahí bratia a sestry, pred jednou školou som raz zbadal, ako nejaký chlapec kopol dievča. Neviem, čo sa odohralo predtým, ale aj tak som sa pri nich zastavil a chlapca som sa opýtal, prečo ju kopol. On len drzo poznamenal: „A prečo by som ju nekopol?!“ Jeho odpoveď ma tak prekvapila, že som v prvom momente ani nevedel, čo mu na to povedať. Bolo to veľmi drzé, predsa však v tej jeho reakcii bol kus pravdy. On vskutku nemal dôvod k láske. Možno sám nezakúsil dostatok lásky v svojom živote...
Drahí bratia a sestry, to, čo mení srdce človeka, je láska. Zachej z Jericha zakúsil milú pozornosť Pána Ježiša, ktorý si ho všimol na figovníku a ktorý s ním potom prežíval spoločenstvo pri stole. To ho vedie k tomu, že napokon urobí prísľub: „Pane, polovicu majetku dám chudobným a ak som niekoho oklamal, vrátim štvornásobne.“ Muselo byť úžasným prekvapením, že hlavný mýtnik – starý lakomec, štedro rozdá svoje poklady. Zakúsenie blízkosti a lásky Boha v Kristovi prebudilo v ňom povedomie blízkosti a aktivovalo lásku k človekovi.
Boh nás má rád, miluje každého osobitne. Keď si uvedomujeme, že sme zahrnutí láskou, musíme aj my milovať. Božská čnosť lásky nás učí milovať Boha a všetko, čo od neho pochádza: Boha milovať nadovšetko a blížnych tak ako seba samých.
Boh, blížny, ja sám! Je tu určitá hierarchia vo vzťahoch, akýsi poriadok. Boh je najhodnejší lásky – preto ho mám milovať pre neho samého z celého svojho srdca. Blížneho mám milovať z lásky k Bohu: najskôr manžela/manželku, svoje deti, svojich rodičov; ďalej osobitne tých ľudí, s ktorými ma spája náboženské puto, ako píše Pavol: robte dobro všetkým, ale najmä rodine veriacich; a podobne aj v občianskej spoločnosti, tak ako nás drží navzájom určité puto, máme prechovávať lásku k svojej domovine, národu, vlasti. Napokon mám milovať aj seba samého, ale to má byť vyvážené.
Proti láske sa prehrešuje ten, kto nedáva lásku. A to v spomenutých troch oblastiach: voči Bohu, voči sebe a voči blížnemu. Voči Bohu neláska plodí ľahostajnosť a ide až po nenávisť voči Nemu. Voči blížnemu sa nedostatok lásky prejavuje nenávisťou, zlorečením, závisťou, nesvornosťou, aj pohoršením. Vo vzťahu k sebe samému hriechom je na jednej strane samoláska – ak som egoista, alebo na druhej strane opovrhovanie sebou – ak neprijímam sám seba, aký som.
Drahí bratia a sestry, denno-denne vidíme nedostatok lásky, od deti po starších, od indivíduí po inštitúcie, ako keď napríklad počujeme, že zomrel bezdomovec niekoľko krokov od nemocnice, lebo mu nik nepomohol. Ale sú aj povzbudivé príklady, ktoré môžu zachytiť naše srdce. Jeden z nich je nasledujúci vojnový príbeh. Jeden vojak požiadal, aby mohol ísť hľadať svojho priateľa, ktorý sa nevrátil z boja. Dôstojník nechcel vyhovieť jeho prosbe, lebo ako povedal, nechce nasadiť život vojaka kvôli vojakovi, ktorý je pravdepodobne mŕtvy. Keď však ten vojak neúprosne naliehal, na vlastné nebezpečenstvo ho predsa len pustil na bojisko. Po hodine sa tento vojak vrátil. Bol smrteľne ranený a na pleciach mal bezduché telo svojho priateľa. Dôstojník zúril: „Povedal som vám, že bude mŕtvy. Teraz som vás stratil oboch. Čo mám z toho, že ste našli jeho mŕtvolu?“ „Oplatilo sa“, odpovedal zomierajúci, „keď som ho našiel, ešte žil; a povedal mi: Vedel som, že prídeš po mňa!“
Sv. Pavol píše, že láska Kristova nás pohýna...